Vratko z Iné kafe túži po kľude

Pridal

28.11.2017

Kapela Iné kafe oslavuje neuveriteľne pekné jubileum – 22 rokov existencie…

Áno, a aj to je jeden z dôvodov, prečo sme si povedali – vyzrel čas na nový singel, ktorý sa volá Sínus dopadu. A prečo vyzrel čas? Naposledy sme vydali album v roku 2015 pod názvom Nevhodný typ, no a témou dňa v kapele ani dnes, ani v blízkej budúcnosti nie je vydanie ďalšieho albumu. Mal som v šuflíku pieseň, ktorá má neuveriteľných deväť rokov. Vždy si totiž napíšem dátum, keď urobím pieseň a tohto som sa normálne zľakol, že toľko rokov som ju odkladal. Je trochu iná ako bežné naše piesne, pomalšia, viac elektroniky, ale nakoniec sa ukážeme, že sme to my a rozbalíme to. Urobili sme k nej videoklip a povedali sme si, nebudeme oslavovať 20 rokov či 25, ale 22 napokon, preto sme Iné kafe (úsmev). A vymysleli sme si „bestofku“, na ktorú sme použili dizajn zo spomínaného videoklipu a dali sme jej názov 22 svetelných rokov. Sínus dopadu je akoby uhol dopadu svetla, ktoré je nositeľom nádeje a akým uhlom dopadá, takú odvahu mám ísť ďalej, pokračovať. Je to pesnička o láske, ktorú hľadáme v nekonečnom priestore.

Sínus dopadu:

Tým, že kapela má 22 rokov, je zaujímavé aj zloženie publika určite…

Viacgeneračné (smiech). Sme kapela pre ľudí od 15 do 50 rokov. Vpredu sú tínedžeri, v kotli za nimi ľudia okolo 25-ky a vzadu štyridsiatnici a päťdesiatnici.

Názov albumu 22 svetelných rokov, singel Sínus dopadu – všetko také vesmírne…

Dokonca sa na internete rozprúdila debata, že svetelný rok je predsa jednotka vzdialenosti, nie času, čo pochopiteľne ja viem. Hlavne je to metafora. Svetelný rok môže byť pokojne časový úsek prežitý akoby na svetle, príjemný, pekný. Kapela Iné kafe zažíva úžasných 22 rokov, kde síce bola pauza, ale paradoxne nám pomohla, pretože sme vydali ďalšie dva albumy a kopec koncertov odohrali. Tak sme tu s krásne vyskladanou mozaikou dvadsiatich dvoch rokov a novým singlom, s novou „bestofkou“, novou koncertnou šnúrou.

Vyberať skladby – tie najlepšie – po 22 rokoch asi nie je jednoduché a každému tam nejaká obľúbená bude chýbať. Aký kľúč ste zvolili pri výbere?

Šli sme pragmatickou metódou, čo singel s klipom, to má povinné miesto aj v rebríčku na koncertoch. Ale zase zaradili sme napríklad aj pesničky Prečo je to tak? a Biely hotel, ktorá nemá klip a napriek tomu ju ľudia na koncertoch majú radi, takže sa na výberovku dostalo 26 pesničiek. Vydavateľstvo Forza, ktoré nám ju vydáva, sa nestačilo čudovať, že také dlhé CD ešte nevydali (smiech). My máme krátke pesničky, takže pohoda, alebo som si osvojil pravidlo Pera z Roxette, že nenuďte nás a spustite refrén. Punk rock je aj o tom.

Kľúčová a zlomová pieseň v kariére Iné kafe – 090x

Punk rock je aj o rebelstve, z vás priam sálalo, aj preto si vás ľudia obľúbili. Zmenilo sa niečo v tomto smere – v chalanoch z Iné kafe, ktorí sa medzičasom zmenili na pánov, získali nové skúsenosti, zažili lásky, rozchody, pribudli deti…?

Určite nie obsah, možno forma. Už to nie sú zlí rodičia, zlí policajti. Názory sme však nezmenili, stále si ich hovoríme, máme svoje pohľady na spoločnosť, na ľudí, na vzťahy, na politiku, čo aj náležite vkladáme do pesničiek. Keď dnes ľudia prídu na koncert, počujú pesničky z rôznych našich období a myslím si, že skladajú peknú mozaiku a ukazujú vývoj.

Spomenuli ste pauzu, vieme, že ste si robili školu pilota a lietali ste, preto nastala. Aj ste mali obavy z návratu ako vás prijmú fanúšikovia, či nezabudli, lebo novej muziky je stále neúrekom?

V roku 2006, keď sme ohlásili koniec, ešte sme nemali ani profil na sociálnej sieti, ktorá bola v plienkach. Fungoval youtube, kde sme mali klipy, my space, ale facebook začal okolo roku 2008. Počas štúdií som tak sledoval komentáre na youtube, ozývali sa ľudia, ako tie naše piesne prežívali, ako si spievali – Záverečnú keď končili základnú alebo strednú školu, tých príbehov bolo tam neúrekom. Takže nás vlastne dokopali k tomu, aby sme urobili jeden koncert v Bratislave v Mlynskej doline, kde prišlo 5000 ľudí, čo nás šokovalo. V roku 2009 sme sa rozhodli urobiť rozlúčkový koncert v Prahe, spálili sme logo s tým, že koniec, hotovo. Neustále nám volali, chceli koncerty, ja som už lietal na Boeingu a určite sme prišli o poriadny balík peňazí, ale boli sme rozhodnutí, že fakt koniec.

Záverečná

Tlak bol zrejme silný a ťažko sa odolávalo…

Napokon naozaj bolo nevyhnutné, že sme si s chalanmi sadli, že dobre, urobíme tri koncerty za rok, nech je aj ovca celá aj vlk sýty. Tak sme to urobili, napokon bolo z toho sedem koncertov a dnes je to sedemdesiat (smiech).

Ako to máte s lietadlami?

Lietam stále na Cesne 172 s fanúšikmi Iné kafe, je to zážitkové, ľudia si to zakúpia, zalietajú si s Vratkom, ja si nazbieram hodiny, udržujem licenciu. Boeing vyžaduje celého človeka, v lete, keď je sezóna, je aj sezóna koncertov, takže by sa to bilo.

Určite je zaujímavé, koľko ste obetovali lietaniu, škola nebola lacná ani ľahká, polietali ste si a napokon ste predsa skončili pri muzike. Je to o fanúšikoch, alebo ste sám dospeli k tomu, že viac ako pilot ste predsa len muzikant?

Uvedomil som si, že lietanie je super, ale to j len špička ľadovca. Non stop som nebol doma. Samotný let Boeingom je ako koncert s kapelou, to je ten vrchol. Tri mesiace v Kambodži, dva v Nigérii, mesiac lietam z Milana… A kapela. Všetko okolo – cestovanie, neustále spíte v hoteloch, čas, ktorý nie ste doma – to je to, čo kláti mnohé kapely. Nie že by sa im nedarilo na javisku, cez víkend hráme, cez týždeň sme doma. Nie som len číslo, ktorému dajú do ruky letový poriadok a len lietam, iní ľudia ma riadia. Pri pesničkách si tvorím, hrám, aj keď v konečnom dôsledku rozhodne fanúšik, či ťa prijme alebo nie, čo je obrovská zodpovednosť. Mám viac roboty, lebo sa venujem aj manažmentu kapely, ale som viac doma. Vo finále som si povedal – pilotov je veľa, Iné kafe je len jedno.

Máte dve dcéry, spievajú si vaše pesničky?

Linda áno, má šesť rokov, chodí aj na koncerty, dokonca mojim pesničkám dáva svoje vlastné názvy. Lenka bude mať dva roky, tá je ešte maličká.

V úvode ste spomenuli svetlo, ktoré je symbolom nádeje. Čo očakávate ešte – kapela šliape, zalietali ste si…

Nájsť kľud, to je môj cieľ. Žijeme v úžasnej dobe, keď si kúpime za pár eur rýchle autá, máme mobily, ale neurobilo nám to pohodlnejší život, len nás to zrýchľuje, naháňame sa. Preto som pred pár rokmi odišiel z Bratislavy ďaleko z mesta, na samotu, chovám ovce, hľadám ticho. Aj keď kvôli práci sa vraciam do Bratislavy, v ktorej som vyrastal, žil, ale nebaví ma trčať v zápchach, hľadať miesto na parkovanie a tak. Samozrejme, mesto má výhody, zájdeš na kávičku, posedíš, postretávaš sa s ľuďmi, všetko má výhody aj nevýhody, ja chcem nájsť kľud.

Ale teraz asi veľa kľudu nemáte, keďže idete robiť koncerty…

Áno, pripravili sme šnúru vianočných koncertov v piatich mestách – Praha, Brno, Bratislava, Prešov a Nitra. Ešte stále nevieme, ako budeme hrať novú pesničku Sínus dopadu, keďže je tam kopec elektroniky, musíme ju trochu prearanžovať, lebo, samozrejme, ideme naživo, tak sa príďte pozrieť, ako to zvládneme.

Anna Ölvecká