Muži sú z marsu a ženy z venuše
Viem, že prvá časť tejto otázky môže znieť minimálne ako polopravda, no toto tvrdenie je zámerne nadnesené. Staré známe „muži sú z marsu a ženy z venuše“, stále platí a ja sa stým úplne stotožňujem, no moja otázka mieri niekam inam. Keď má chlap problém (podotýkam akéhokoľvek druhu, teda od nevychladeného piva, až po pracovnú maxi vyťaženosť), partnerka je poväčšine tá, ktorá hrá rolu „chápavky“. Spomeňme si na to, ako príde náš miláčik znechutený z práce domov a my robíme všetko preto, aby sme ho rozveselili. Chutná večera, roztomilé slovíčka, prípadne nepohodlne tlačiaca sexi pusch up-ka, to sú zbrane proti jeho zlým náladám. Po nejakom čase strávenom v partnerstve už presne vieme, ako v danú chvíľu reagovať. Jeden potrebuje ticho, pokoj, druhý rozptýliť, iný o probléme rozprávať.
Čo sa ale deje, keď sa situácia otočí?
Priznajme si. Je partner ten, ktorý nás skutočne dokáže pochopiť, rozptýliť a reagovať na na še podráždenie, čí smútok? Keď sa nad rým zamýšľam reálne, tak by sme asi silnejšej polovici ľudstva nemali mať za zlé, že na takéto situácie často nevedia reagovať tak, ako by sme si my ženy predsatvovali. Muž totiž omnoho ťažšie vníma nálady svojej partnerky ako partnerka tie jeho. Dám vám príkad. Celý deň som rozmýšľala nad niečím, čo ma trápilo. Okrem toho som mala napísať zopár článkov, na ktoré mi horeli termíny. Za celý deň sa mi nepodaril napísať riadok, pretože moje myšlienky prúdili stále inak. Keď prišiel môj partner z práce, spýtal sa ma, či som napísala, čo som potrebovala. Povedala som, že nie. Chvíľu na to, som mu povedala, že som nervózna a mám zlú náladu. To už môj partner ležal pred televízorom a sledoval niečo mimoriadne zaujímavé, pretože keď som sa snažila o konverzáciu, tak pozeral viac pred seba, ako na mňa. Nahnevala som sa, že mi nevenuje pozornosť a ani sa ma nespýta čo ma trápi. Jeho reakcia bola: „veď viem, že si nervózna z týh článkov“.
Aké z toho plynie ponaučenie?
Ak chceme, aby sme našli v partnerovi pochopenie, musíme mu veci povedať na rovinu. Muž si nikdy nevydedukuje čo cítime, tak ako to dokáže napríklad mama, sestra, kamarátka. Ženy a ich vnemy sú skutočne diametrálne odlišné od tých mužských. Nespoliehajme sa na to, že keď dokážeme pochopiť my jeho, pochopí aj on nás. Muž je večné dieťa, ktoré si vyžaduje pozornosť a keď ju nemá, hľadá inde. Naopak žena je tvor silnejší. Pozornosť si musí buď vydobiť, alebo si ju narovinu vyžiadať. Je na to niekoľko spôsobov, to ale vie každá z nás. Nečakajte milé dámy, že za vami príde a z vašich krásnych očí vyčíta, že potrebujete pohľadiť práve v tej danej chvíli. Pritúlte sa k nemu prvá. On to spraví a ešte si aj bude myslieť, že pohladenie inocioval on. Vy dostanete počom túžite, a on bude mať pocit ochrancu a dobyvateľa.
Vaša Saša
