……alebo „štuchol“ ma na Facebooku
Podľa Sdružení pro internetovou reklamu strávime online v priemere 481 minút týždenne. A tak nie je div, že i k nám sa dostáva fenomén virtuálnych vzťahov. Internet napríklad umožňuje zostať v kontakte s rodinou, ktorá sa odsťahovala na druhý koniec sveta. Pokiaľ si však k narodeninám posielate peniaze bankovým prevodom, stojí to už za zamyslenie.
S rozšírením internetu a rastúcou obľubou sociálnych sietí ako je Facebook, sa začalo veľa diskutovať o možnostiach, ktoré počítače prinášajú. Zamysleli sme sa nad tým, aký má internet vplyv na reálne vzťahy. Otázka či prevažujú pozitíva nad negatívmi je zložitá, preto psychológovia, s ktorými sa projekt spojil, varujú predovšetkým pred extrémami.
Veľkým prínosom internetu je nesporne to, ako nám určité veci uľahčuje. Či už ide o zoznamovanie alebo komunikáciu v rámci vzťahu ako takého. Doba je hektická, ľudia pracujú často dlho do večera a na hľadanie partnera tak už nezostáva dosť času. Dávno už teda neplatí, že by sa cez internet zoznamovali iba pochybné indivíduá. Nie je na tom nič zlého, prečo teda neskúsiť hľadanie šťastia „online“.
„Vždy sa mi páčil film Láska cez internet, ale keď som ho videla po prvý krát pred viac než desiatimi rokmi, nenapadlo by ma, že sa tak raz zoznámim aj ja,“ spomína Gabriela z Budmeríc a vysvetľuje svoj príbeh, „inzerát sme si dali na internet s kamarátkou vlastne z hecu, pretože sme obe boli už viac ako rok bez partnera. Mne to vyšlo, kamarátke nie. Smejeme sa na tom ale dodnes.“
Internet umožňuje tiež rýchlu komunikáciu napríklad až na druhý koniec sveta. Pokiaľ cestujete a chcete zostať v kontakte s ľuďmi, ktorých stretávate, alebo sa niekto z vašich blízkych odsťahoval do zahraničia, nie je nič jednoduchšie, než si vymieňať e-maily, zavolať si cez skype, zdielať fotografie alebo videá. Prežívať tak zlaté chvíle môžeme s našimi najbližšími, ako keby boli s nami. Vďaka internetu môže vydržať i vzťah na diaľku.
„S priateľom sme sa spoznali, keď som bola na stáži v Brazílii. Potom som sa ale musela na nejakú dobu vrátiť do Bratislavy. Voláme si každý deň alebo si vymieňame e-maily. Neviem si predstaviť, že by som mala čakať až mesiac, než by pošta doručila písaný list,“ hovorí Miška z Bratislavy, ktorá svoji lásku vídava len niekoľkokrát za rok.
Fanúšikovia sociálnych sietí si pochvaľujú, aké je to skvelé, že presne vedia, čo ich „kamaráti“ robia. Majú pocit, že sú si vďaka internetu bližší. Na druhej strane otázkou zostáva, či skutočne potrebujeme vedieť, čo kto mal dnes na raňajky alebo aby si kolegovia z práce pozerali naše fotografie z divokých večierkov. Nehľadiac na to, že ľudia, ktorí na sebe na internete prezradia všetko, si potom pri osobnom stretnutí možno ani nemajú už vlastne čo povedať.
„Založila som si profil na Facebooku, pretože si často takto plánujeme s kamarátmi osobné stretnutia. Keď mi ale jedného dňa môj počítač oznámil, že ma jeden z mojich známych ,štuchol‘, nevedela sem, čo si mám myslieť. Je to snáď nejaký nový prejav náklonnosti?“ diví sa nad zapálením niektorých svojich priateľov Jarka z Piešťan.
Je nutné rozlišovať, kedy nám internet šetrí čas, ktorý potom môžeme stráviť so svojimi najbližšími, a situáciami, kedy virtuálne vzťahy začínajú nahradzovať tie reálne. E-maily sú možno rýchlejšie, elektronické priania nič nestoja a v žiari monitoru môže každý vyzerať i o čosi „lepšie“. Nič to však nemení na tom, že ručne písané listy budú vždy romantickejšie, osobná návšteva viac poteší a online pretvárka sa skôr či neskôr aj tak prevalí.
„Mám klientov, ktorí idú tak ďaleko, že si odovzdávajú darčeky bankovým prevodom. To si myslím, že k pohode v rodine vôbec neprispieva,“ upozorňuje na extrémne prípady psychológ Petr Šmolka.
Pozor by sme si mali dať tiež v prípade našich detí. Na rozdiel od nás naši potomkovia na internete vyrastajú. Je pre nich prirodzene používať mobilné telefóny, „surfovať“ na nete, „poustovať“ na „zeď“ či „lajkovať“. To môže ale ovplyvniť ich schopnosť sa slovne vyjadrovať. Pokiaľ teda čulo komunikujú na diskusiách a chatoch, ale pri spoločnej večeri z nich máte problém dostať celú vetu, spozornite. Vo výsledku je totiž veľký rozdiel, či sa s niekým skamarátite kliknutím tlačidla, alebo ho reálne oslovíte a pozvete trebárs na kávu.
„Musím priznať, že keď som si jedného dňa uvedomila, že deti v triede si už neposielajú tajné lístočky, ale SMSky, trochu mi zamrazilo,“ hovorí Lenka z Čadce, ktorá je učiteľkou na základnej škole a dodáva, „snažím sa im preto oveľa viac zadávať tímové úlohy a hovorený prejav.“
Či už sa nám to páči alebo nie, trend je taký, že naša konverzácia sa zjednodušuje a skracuje. Na druhej strane láska si vystačí aj zo 140 znakmi, pravdepodobne i s menej. Koniec koncov sa hovorí, že skutočná láska nehovorí, ale jedná. Je potom už na každom, či uprednostní facebookové „štuchnutie“ alebo skutočné objatie.
