Tajomná moc imela
Imelo je opradené poverami a tajomstvami: vraj vyháňa z príbytku zlých duchov. Naši slovanskí predkovia namáčali jeho vetvičky vo víne a očisťovali nimi príbytky. Kytičku imela bolo treba zavesiť nad vchod alebo stôl: vtedy ochraňovalo pred ohňom. Jeho moc zosilnie, keď je darované. Preto by každá sviatočná návšteva mala priniesť vetvičky imela.
Bozk pod imelom
Milá tradícia bozkávania pod imelom sa k nám dostala z Britských ostrovov, kde sa verí, že to prináša šťastie. Ak v decembri dostanete pod vetvičkou imela bozk, budete v nasledujúcom roku zdravá, šťastná a zahrnutá láskou.
Imelo na stromoch
Imelo je poloparazitický krík, ktorý teraz v zime možno pozorovať vysoko v holých korunách rôznych stromov. U nás sú to agáty, lipy, hraby, vŕby, borovica aj jedle, ba aj orechy a jablone. Lepkavé semená imela, ktoré roznášajú vtáci, sa prichytia na kôru a zapustia do nej korienky. Klíčia len na hostiteľskom strome, vyživujú sa jeho miazgou, z nej čerpajú vodu a minerály, ostatné živiny si vytvára fotosyntézou.
Čarovná moc
V čase Vianoc treba trošku veriť aj na zázraky. Najsilnejšie sa prebúdzajú magické sily imela, keď je darované. Čím viac má priesvitných bobuliek, tým viac šťastia bude v nasledujúcom roku. Vezmite teda vetvičky, previažte červenou stužkou a zaveste nad stôl, kozub či nad vchodové dvere.
Jedovaté?
Veľa ľudí má zafixovanú informáciu, že imelo je jedovaté. Je to mierne skreslené: listy ani stonky nie sú jedovaté, pokojne s nimi možno manipulovať, toxické sú len lepkavé plody – biele guľôčky imela. Pozor, nikdy ich nekonzumujte a nikdy nesušte.
Vzácne a liečivé
Imelo nie je len jedným zo symbolov Vianoc, ale má vynikajúce liečivé účinky. Najkvalitnejšie imelo je jabloňové, hlohové a borovicové. Práve teraz je čas nasušiť si ho. Starí zelinkári ho odporúčali proti epilepsii. Listy a malé vetvičky imela zbierame do polovice decembra a potom až v marci a apríli. V inom čase sa nezbiera. Z nazbieraných lístkov a vetvičiek treba odstránime lepkavé plody a pred sušením všetko nadrobno nakrájame. Rastlina sa pomaly suší pri teplote do 45 stupňov. Po usušení si musí imelo zachovať zelenkastú farbu so žltým odtieňom, nesmie zapáchať a musí mať slabo trpkú chuť. Zle vysušené sčernie. Usušené uskladňujeme na tmavom, suchom a vzdušnom mieste.
Mohlo by vás zaujímať
Čaj z imela
Tento čaj povzbudzuje látkovú premenu, zabraňuje usadzovaniu vápnika v cievach, reguluje krvný tlak, podporuje krvný obeh, upravuje menštruačný cyklus aj návalové stavy po menopauze. Dodnes sa odporúča pri degeneratívnych zmenách medzistavcových platničiek a pri chronických ochoreniach kĺbov. Imelo pôsobí na slinivku brušnú, preto sa používa aj ako prevencia proti cukrovke. Imelo sa nikdy nezalieva horúcou vodou ako iné bylinkové čaje. Pripravuje sa z neho iba studený výluh.
