(Ako) máme deti trestať ?

Ako naučiť najmenšie i staršie deti vzťahu k poriadku? Máme deti trestať ? V čom robíme chyby? Čo keď dieťa zámerne neplní domáce povinnosti, alebo zabúda na ne?
Robí aj vaše dieťa zadané úlohy naschvál nesprávne, aby ich nemuselo vykonávať nabudúce?

deti trestať

Keď vás pochytí chuť potrestať vaše deti za nesplnenie zadaných domácich prác, skúste si v duchu odpovedať, či vy sami plníte všetky úlohy presne, vo výbornej kvalite a v stanovenom čase. Sme ku sebe tolerantní, hľadáme výhovorky, odkladáme naše úlohy –napríklad umývanie riadu na neskôr, keď sa nám práve nechce.

Niekedy je veľmi ťažké rozlíšiť, či dieťa robí zadanú prácu zle úmyselne, alebo nie. Trpezlivo ho pozorujme a rátajme s tým, že pokiaľ ide o mladšie dieťa, trvá mu to dlhšie, stráca entuziazmus i trpezlivosť dotiahnuť veci do konca. Na začiatku by sme mali pracovať s ním spoločne a radovať sa z dosiahnutého výsledku. Keď už sa samotné pustí do práce, ktorú sme mu zadali, pochváľme ho za snahu, aj keď je výsledok zlý. Určite rátajte s tým, že to budete musieť po dieťati odznovu upratať, ale nevyčítajte mu to. Ide najmä o to, aby sme ho zapojili do pravidelných činností a aby to nebolo z donútenia. Pokiaľ má však rodič podozrenie, že dieťa schválne robí chyby a tvári sa, že nevie splniť úlohu, zámerne škodí pri jej realizovaní, aby sa jej v budúcnosti vyhol, tak tu platí zásada: nedať sa zmanipulovať týmto dieťaťom a nevyhovieť mu vo všetkom. Je vhodné riešiť to tým, že oceníme jeho snahu, aj keď mu to nevyšlo. Ubezpečte ho, že nabudúce sa mu to iste podarí a potom i dostane zaslúženú odmenu. Zatiaľ ju odložte a jednoducho ho vychovávajte povzbudzovaním a chválením. Keď mu po čase zadáte rovnakú úlohu, pochopí, že nemá zmysel podať herecký výkon na to, aby sa jej vyhol.

Keď nie sme príkladom v udržiavaní čistoty a poriadku, prípadne sme sami nedôslední a leniví, dieťa nám to zaručene vytkne. Pri zadávaní úloh to použije proti nám.

Žiadne dieťa by nemalo spoznať strach z telesných trestov
Nevyhrážajme sa im, ale rozprávajme sa s nimi. Ubezpečte ich, že nikto z dospelých (pedagógov, vedúcich krúžkov, trénerov, starších spolužiakov….) nesmie na ne siahnuť. Zdravý vývoj dieťaťa ohrozuje strach z trestu. Človek, ktorý bol v detstve trestaný, je málo sebavedomý, podvedome sa bojí, bráni sa možným útokom. V dospelosti  sa môže dopúšťať podobných trestov na slabších jedincoch v snahe dokázať svoju nadobudnutú nadvládu. Štatisticky sa dokázalo, že títo ľudia v dospelosti inklinujú k voľbe autoritatívnych politikov, ktorí svojou presvedčovacou silou a nekompromisnou razantnosťou vzbudzujú rešpekt u voličov. „Choré“ metódy výchovy sú psychické týrania, ktoré majú za úlohu „zlomiť“ spurného jedinca tým, že ho rodičia nechávajú kľačať, písať na papier nezmyselné nekonečné slová a podobne. Ešte dnes považujú niektorí rodičia za normálne trápiť dieťa za jeho škaredé vyjadrenia vymývaním úst mydlom, alebo polievať ho vodou za trest!

Aby ste netrestali seba!
Pozor, za trestami sa často ukrýva vaša povrchnosť a netrpezlivosť, nedostatočné vysvetlenie, strata vzájomnej dôvery a komunikácie. Musíme vedieť pokojne a bez výbuchov zúrivosti hovoriť s dieťaťom aj o nepríjemných problémoch a nezdaroch. Nelamentujme, nerobme scény nad tým, čo dieťa spôsobilo, ale hľadajme riešenia a východiská z toho, čo sa stalo. Dieťa má mať istotu, že sa môže o nás kedykoľvek (dokonca aj v dospelosti) oprieť. Dieťa nie je náš súper! Za jeho chybami a pokleskami hľadajme predovšetkým seba a vlastnú nedôslednosť. Bitkou demonštrujeme iba vlastnú nemohúcnosť. Telesný trest nenaučí rešpektu. Nie je ľahké vychovať z dieťaťa samostatného, priameho, čestného a zdravo sebavedomého jedinca. Nasilu to určite nejde. Aký je zaručený recept na výchovu? Byť v pohode a nezabúdať predovšetkým na objatia, úsmevy, povzbudenia, slovné odmeny a veľmi časté používanie slova „ďakujem“.

m.tallová