Jeduje sa, alebo naopak mlčí ako ryba.
Nemusí to byť len dôsledok momentálneho rozmaru dieťaťa. Možno pociťuje nedostatok lásky a nevšímavosť zo strany rodičov a tak sa snaží na seba upozorniť takýmto spôsobom. V dnešnej uponáhľanej dobe trpia deti príliš zamestnaných rodičov často rôznymi poruchami správania. Bývajú panovačné, agresívne a vzdorovité, nie sú spokojné sami so sebou a trpia pocitom menejcennosti.
Napríklad panovačnosť vychádza na povrch pomerne skoro a je to vlastne frustrovaný hnev z toho, že ho neustále porovnávajú so spolužiakmi a súrodencami. Panovačnosť sa však môže prejaviť aj z iných dôvodov. Bola preukázaná spojitosť medzi prenatálnym vývojom a neskorším chovaním dieťaťa.
Už v brušku totiž vnímajú všetky podnety prichádzajúce z vonku a preto by sa všetky nastávajúce mamičky mali vyvarovať stresových situácií. Dieťa by sa malo narodiť do príjemného prostredia, kde sa všetci naň tešia a obdarúvajú ho láskou. Ak je však tehotenstvo plné strachu, úzkosti a nervozity môže sa to prejaviť na jeho správaní.
Trestať dieťa fyzicky za záchvat hnevu nemá význam, čo však neznamená, že by ste mu mali ustupovať. Zachovať si chladnú hlavu vtedy keď vám dieťa na verejnosti spraví scénu napríklad kôli hračke je ťažké, ale skúste to. Berte to s nadhľadom a s troškou humoru.
Pokiaľ je dieťa nezvládnuteľné mali by ste narátať do desať, alebo opustiť miestnosť v ktorej sa nachádzate a nechať ho chvíľu samé kým sa upokojí. Keď uvidí, že svojim chovaním nič nedosiahlo nabudúce sa už nebude pokúšať získať hračku takýmto spôsobom.
Snažte sa nájsť si na svoje dieťa čas, porozprávať sa s ním čo ho trápi, z čoho má radosť, choďte sa spolu bicyklovať alebo korčuľovať. Chválte ho ak sa mu niečo podarí. Práve takouto taktikou si u neho vybudujete autoritu oveľa skôr ako fyzyckými trestami a krikom.
