Pri malých deťoch nemusíme byť ani introvertom, aby sme mali intenzívnu potrebu aspoň na pol hodinku byť sami so sebou v tichu a pokoji. Ľudia, ktorým nevadí neustáli hluk a to, že musia byť stále v pozore to majú jednoduchšie, ale myslím, že výchova roztopašných batoliat skolí každého – či už je extrovert alebo introvert.
Nevedela sa dočkať, kým sa dieťa zobudí
Mamičiek, ktoré by sa sťažovali na to, že ich dieťa dlho spí a majú veľa času, až sa nudia je minimálne, ale sú aj také. Jedna z nich, 23-ročná študentka Katka vraví: „Môj Peťko dokázal popoludní prespať aj tri-štyri hodiny. Za ten čas som všetko upratala, zložila bielizeň, navarila večeru a nudila som sa. Prechádzala som sa po byte a nevedela som, čo mám robiť. Neraz som ho už po dvoch hodinách budila, aby sa šiel hrať…“ Možno, keby nebývala u matky, ktorá jej so všetkým pomáhala, by situáciu vnímala inak – tak ako väčšina z nás.
Väčšinou to však je naopak
Väčšina z nás má opačné skúsenosti – dieťa spí dvadsať minút a my za ten čas nestihneme ani len upratať a už vôbec nie oddýchnuť si, či urobiť ďalšie veci z rastúceho zoznamu: Čo treba spraviť čo najskôr. Čo by sme dali za hodinku – dve ticha a pokoja! A určite by sme svoje dieťa nebudili! Prinášame zopár rád pre rodičov, ktorí toho už majú neraz plné zuby. A najmä tých introvertných:
1. Neobviňujme sa, že nám je najlepšie, keď zaspia
Pre mnohých rodičov je najkrajšia časť dňa, keď deti spia. Milujeme ich, máme radi ich veselosť, švitorenie, pokroky, ale ten pokoj, keď konečne zaspia skutočne stojí za to. Je to úplne normálne, potrebujeme úľavu on neustáleho tlaku. Rozhodne to neznamená, že sme zlými rodičmi alebo sme zlyhali.
2.Nájdime si chvíľku len pre seba
Pri deťoch je to síce takmer úplne nemožné, ale je to potrebné – ak si nenájdeme trošku priestoru aj pre seba skôr skratujeme a pocítia to negatívne aj naše deti. Stále chcú byť na nás zavesené, skúšať našu trpezlivosť a pevné nervy. Čo robiť? Je zrejmé, že ak sa o deti staráme sama, nemáme veľmi na výber, ale stále je tu možnosť dieťaťu oznámiť, že musíme ísť na WC, uložiť ho na bezpečné miesto a zobrať si časopis – 10-15 minút zotrvať za zamknutými dvermi. Nie je to síce nič extra, ale v kritických situáciách aj desať minút pomôže.
Využime každú možnosť relaxu – keď niekto môže na chvíľu povarovať deti alebo keď príde manžel z práce, choďme sa prejsť, zabehať si alebo inak uniknime každodennému zhonu a trošku zrelaxujme. Rozhodne nie je na mieste, aby sme za toto cítili vinu! Naopak, vďaka krátkemu relaxu budeme efektívnejším rodičom, načerpáme troška energie a aj pre deti budeme vzácnejšou.
3. Nevyhýbajme sa rovnocenným kontaktom
I keď vlastne nikdy nie sme samy – stále je pri nás naše dieťa, či deti – potrebujeme z času na čas spoločnosť. Samozrejme, rovnocennú. S dieťaťom sa nedá porozprávať a zabaviť tak ako s rovesníkom a ustavičné vysvetľovanie, napomínanie, prikazovanie má určite úplne iný efekt ako intelektuálny rozhovor, či debata o tom, čo nás zaujíma s najlepším priateľom. Aj keď sa nám do toho možne na prvý pohľad nechce, doprajme si aspoň raz za týždeň stretnutie s kamarátkou na káve, nákupy alebo nájdime si v rodičovskej komunite z blízkeho okolia dobré známosti. Tie sa oplatia, pretože si môžeme navzájom povarovať deti, čo určite oceníme.
4. Nemyslime si, že to tak je naveky
S prvými škôlkarskymi a neskôr školáckymi rokmi si začneme opäť vychutnávať to úžasné ticho a opäť sa budeme môcť sústrediť na vlastné myšlienky a slová, aspoň istú čas dňa. Pracovné povinnosti nás prenesú do iného sveta. Čím väčšie budú naše deti, tým menej nás budú potrebovať a tým budú pre nás vzácnejšie. O pár rokov budeme rady, keď ich na sklonku dňa uvidíme ufúľané a strapaté medzi dverami.
-sz-
