SPÄŤ
Aktuálne

Prečo sú Hromnice práve 2. februára?

Od: Jana Vančová 2.2.2018
1 Hviezda2 Hviezdy3 Hviezdy4 Hviezdy5 Hviezd Ohodnoťte článok
Loading...

V druhý februárový deň sa každoročne slávi tradičný kresťanský sviatok, v rímskokatolíckej cirkvi nazývaný Obetovanie Pána, všeobecne však známy najmä pod ľudovým pomenovaním Hromnice.

Dievčatko zima

Štyridsiaty deň po vianočnom sviatku a jeho skrytý význam

Na Hromnice je zimné obdobie práve v polovici a deň je o hodinu dlhší. Končí sa vianočné obdobie, v domácnostiach i v kostoloch sa odkladá Betlehem a vianočný stromček. Pripadajú vždy na druhého februára, čiže na štyridsiaty deň po vianočnom sviatku narodenia Pána 25. decembra. Pre kresťanov tento sviatok pripomína udalosť zaznamenanú v Evanjeliu podľa Lukáša. Opisuje sa v ňom, ako Mária s Jozefom priniesli malého Ježiška podľa židovských zvyklostí na štyridsiaty deň po narodení do jeruzalemského chrámu.  Pre Izraelitov bola totiž každá žena po pôrode rituálne nečistá. Po narodení chlapca 40 dní a po narodení dievčaťa 80 dní. V tomto čase sa nesmela ukazovať na verejnosti, ani vstúpiť do chrámu. Po uplynutí tejto doby bolo jej povinnosťou podrobiť sa v chráme očistným obradom. Priniesť obetné dary, baránka alebo hrdličky,  a zároveň  prvorodeného syna zasvätiť bohu. Preto sa tento sviatok po stáročia nazýval Očisťovanie Panny Márie. No od roku 1969 počas  druhého vatikánskeho koncilu ho premenovali na sviatok Obetovania Pána.

„Keď na Hromnice sneží, jar už nie je ďaleko“

 V ľudovej tradícii sa k Hromniciam viažu mnohé pranostiky. Verilo sa, že ráz počasia v tento deň predpovedá charakter nasledujúcich zimných dní, a ovplyvňuje aj skorý či oneskorený príchod jari a bohatosť budúcej úrody. Veľmi tuhá zima na Hromnice znamenala, že sa treba ponáhľať s dokončením zimných prác, lebo jar je už predo dvermi,  leto bude teplejšie a úroda bohatšia.

Dodnes sú živé pranostiky ako napríklad: 

„Keď na Hromnice sneh a vietor duje, skorý príchod jari to zvestuje“

„Keď na Hromnice sneží, jar už nie je ďaleko“ 

„Ak na Hromnice napadne čo  i len toľko snehu, čo na čiernej krave  zbadáš, bude úrodný rok“

„Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli“

A naopak platilo, že „Ak na Hromnice zo strechy voda tečie, zima sa dlho povlečie“.

Mrazivé Hromnice znamenali hojnosť zemiakov, no na druhej strane slnečný, hoci aj mrazivý deň, predpovedal slabú úrodu obilia. Dlhú zimu a zlú úrodu ohlasoval aj teplý druhý február. Ako tvrdili pranostiky – „Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu“, alebo „Keľo je na Hromnice odmek, teľo po Hromnici tuhá zima“.

V tento deň sa mohla ovplyvniť aj veľkosť konope a ľanu. Gazdiné preto na Hromnice varili dlhočizné šúľance, alebo sa ženy išli po ľade šmýkať a mládenci s dievkami, ba aj celé rodiny, sa vybrali na sánkovačku.  Dráha šmykľavky musela byť čo najdlhšia, lebo taký bude potom aj ľan a konope.

Hromničky mali takmer v každej domácnosti

K najznámejším hromničným zvykom patrí posväcovanie sviečok, takzvaných hromničiek, v chráme a obchádzanie s nimi okolo kostola. Posvätenú hromničku mali po celý rok v každej domácnosti a verili v jej nadprirodzené vlastnosti. Zapaľovala sa pri umierajúcich a mŕtvych, aby im uľahčila svojím svetlom odchod na druhý svet, liečili sa ňou rôzne choroby, najmä bolesti hrdla, a počas búrky sa dávala do okna, aby ochránila obydlie i úrodu pred búrkou a hromom.

Martina Hanzelová

womangalérie VŠETKY