Ahojte,
asi pred polrokom sa mi trochu zamotal život – lepšie povedané – asi som si ho zamotal sám. A teraz si neviem rady. Robím veci, ktoré som nikdy nerobil a správam sa ako tínedžer – napriek tomu, že mám už 42 rokov… Nie, nie som starý mládenec, ani rozvedený – v manželstve, o ktorom som si až donedávna myslel, že je také celkom normálne a šťastné, žijem už 15 rokov. Nemáme síce deti, ale aj napriek tomu sme si dokázali svoj spoločný život s Alicou celkom pekne zariadiť, aj užívať. Každý z nás má svoju prácu, povinnosti i záľuby a voľný čas trávime buď spolu, alebo s priateľmi, ale musím priznať, že niekedy je to aj tak trochu nuda – ale zase celkom fajn. A potom do môjho života nečakane vplávala ONA – Lucia. Viem, že to, čo teraz poviem, môže vyznieť ako nejaká fantázia alebo chorobné výplody nejakého ezotericky orientovaného nešťastníka, ale už v tom okamihu, ako sme sa zoznámili, preletela medzi nami iskra.
Sadla si ku mne do auta a ja som ju viezol tam, kam mi povedala – na tom by ešte nebolo nič zvláštne, veď som taxikár. Zvláštne však bolo to, že od prvej chvíle sme sa začali rozprávať tak, ako keby sme sa už poznali celé roky. Neviem, ako to mám ináč vysvetliť, ale od prvej chvíle sme si boli neskutočne blízki. A ešte niečo – neskutočne ma priťahovala… Tak veľmi, že keď sa blížil cieľ našej cesty, povedal som jej, že mi bude smutno, keď vystúpi a že či by sme sa nemohli niekedy stretnúť. Pozrela sa na mňa takým pohľadom, že som bol od vzrušenia celý bez seba – a na moju veľkú radosť súhlasila, že nabudúce, keď si ma zavolá, pôjdeme spolu na kávu. Išli sme a znovu sme sa rozprávali o všetkom možnom a bolo nám spolu krásne. Dozvedel som sa, že aj ona je vydatá, že má jednu dospelú dcéru a dospievajúceho syna a z toho, čo mi rozprávala, vyplývalo, že je vlastne celkom šťastná – aj keď s manželom netrávia toľko času, koľko by si asi obaja predstavovali… A tak sme sa začali pravidelne stretávať a rozprávať jeden druhému o svojich životoch, túžbach… skrátka o všetkom. Postupne som si uvedomoval, že mi je veľmi blízka a že sme si v mnohom podobní. Zatúžil som po nej tak intenzívne, až mi bolo jasné, že ak nebude aspoň raz mojou, nikdy už nebudem mať pokoj… A tak sa to napokon stalo – milovali sme sa a bolo to úžasné!!! Bolo to krátko pred Vianocami a bol to ten najkrajší a najvzrušujúcejší vianočný darček, aký som dostal… Ani sa mi nesnívalo, že po toľkých rokoch manželstva môžem ešte zažiť takú spaľujúcu vášeň – samozrejme, s inou, ako s vlastnou manželkou… Cítim sa, akoby som sa miloval po prvý raz v živote … také to bolo nádherné, že na to musím myslieť stále znova a znova…bola taká sladká a horúca, že už teraz viem, že ju musím mať zas! Aj ona po mne túži – cítim to, aj keď o tom nehovoríme. Viem, že ma chce a viem, že to chce – presne tak, ako ja. No a tu je ten veľký problém, ktorý nevieme vyriešiť: Obaja máme partnerov, ktorých vlastne máme radi a nechceme im ublížiť – ibaže my sa milujeme…! Myslíte si, že sa toto dá nejako vyriešiť? Nechcem ublížiť svojej manželke, ani Luciinej rodine, ale ak mi budete radiť, aby som na Luciu zabudol, ublížim sám sebe a Lucii asi tiež. Viem, že sme sa asi nemali milovať, že teraz je už neskoro radiť, ale ja cítim, že pre mňa bolo neskoro už vo chvíli, keď som ju po prvý raz videl… Čo mám, preboha, robiť?
Stano
V rubrike “Woman radí “na vaše otázky pravidelne budú reagovať Karin a Štefan. Keďže zvyčajne ide o medziľudské vzťahy, citové problémy, ale aj iné otázky intímnejšieho charakteru, s ktorými si neviete poradiť, možno vám pomôže, ak sa k vášmu problému vyjadrí žena i muž. Dúfame, že vám pomôžeme správne sa rozhodnúť…
Ako to vidí Štefan:Stano,
Ty sa vôbec nechováš ako tínedžer, chováš sa ako veľa chlapov v Tvojom veku v porovnateľnom vzťahu – poznáme sa tak dobre, že je nám spolu dobre, síce reálna nuda, ale načo to meniť, keď nám je spolu dobre….a tak do kolečka dokola, s deťmi či bez nich…. Ty len píšeš ako mladý, usmrkaný fagan – že pomôžte, poraďte, zhrešil som, neviem, čo s tým… nehnevaj sa na mňa, ale musím si Ťa trošku podať – to akože na čo si myslel, keď si súhlasil s prvou kávou? A s druhou a treťou? Nehovor, že si sa chcel len „rozprávať o živote“! Práve TAM začala Tvoja nevera, lebo od prvého momentu si po nej túžil, videl si ju v predstavách roztúženú, horúcu, slastne vzdychať od rozkoše v Tvojom náručí… No veď teraz máš presne to, čo si chcel – tak to vo svete, chlapče, býva – hoci nie často, ale niekedy sa naše túžby aj uskutočnia… a nehovor, že Ti to vadí, alebo že si to nedajbože nechcel!
Pýtaš sa, ako ďalej, ale som presvedčený, že Ty sám vo svojom vnútri vieš možnosti. Podľa mňa, máš tri hlavné:
- Budeš pokračovať v supertajnom vzťahu s Luciou a budete si užívať, kým Vás to bude baviť. Ak budete rozumní, svoje rodiny neohrozíte. Dohodnite si pravidlá, základ je, že keď jeden z Vás povie „stačí, končíme, zatvárame “, tak ten druhý mu v tom nebude brániť.
- Budete pokračovať v bolestivom adrenalínovom milovaní v strese a výčitkách, nedokážete viesť dvojitý život, jeden z Vás to neudrží, „pochváli“ sa doma a následne sa, pravdepodobne skôr ako neskôr, rozídete – s možným negatívnym dopadom aspoň na jedno manželstvo.
- Skoncujete s tým, pretože sa obaja ukážete ako charaktery, ktoré si vstúpili so svedomia a nechcú byť nešťastne zamilovanými milencami, ale aj pokrytcami zároveň – to však nepredpokladám. 🙂
Vášeň je fajn, ale pokiaľ to nie je o láske, tak o čom to je? Na vášeň si možno spomenieme, keď budeme starí… ale bez lásky to nie je ono. Spomenul si ezoteriku – choďte si dať prípadne vyložiť minulé životy… ale bez ohľadu na to, čo Vám vyjde, od reality neutečiete, dobehne Vás – aj keď od nej na pár chvíľ – hoci krásnych – utečiete. Ver mi, že kecy na tému, kde si bola doteraz, prečo som Ťa nestretla skôr atď. sú len slabou náplasťou za boľavé srdce, ktoré je naozaj len jedno, hoc akokoľvek veľké… Srdce nerozkrojíš, nespravíš z neho dve. Skutočná láska bolí, Stano, čím je silnejšia, o to bolí viac. Skutočná láska spaľuje, často nielen tých dvoch zamilovaných, ale aj ich okolie. Buď si ju ešte nezažil, alebo toto všetko už dááávno dobre vieš… takže moje rady sú tu zbytočné, podľa mňa už to máš premyslené……
PS: A čo doma? Všetko je naozaj v poriadku? Nepoupratuješ? Napríklad vzťah? Čím neskôr začneš, tým viac nánosov tam bude a tým hrubšiu kefu budeš potrebovať… a to nie je nikdy príjemné. Alebo chceš naozaj takto žiť??
Mimochodom – ak Ti to nespraví problém – napíš nám, prosím, po čase do redakcie – tak trošku ma zaujíma, ako sa rozhodneš…
Ako to vidí Karin:
Stano, Stano – dobre si sa namotal! Je to totiž presne tak, ako si napísal, že pre Teba bolo neskoro už v tej chvíli, keď si ju po prvý raz uvidel… Všetko sa začalo odvíjať presne od toho momentu a Ty si odrazu zistil, že život môže mať úplne inú príchuť ako si poznal doteraz. Vzrušujúcejšiu, šťavnatú, nekonečne sladkú, ale aj trpkú a hriešnu… Viem si predstaviť, aký si z toho asi vykoľajený, keď po toľkých rokoch pokojného a možno pomaly už aj trochu nudného partnerského života, zasiahlo Ťa zrazu niečo takéto živočíšne. Zažívaš veci, o ktorých si možno nikdy nesníval a túžiš po rozkošiach, po akých by si asi nikdy netúžil – keby si ich nebol ochutnal… Lenže Ty si ich ochutnal a teda vieš, ako chutí zakázané ovocie. A keďže už teraz vieš, že sa Lucie nechceš vzdať a že tú sladkú vášeň chceš prežívať znova a znova, asi by nemalo veľký význam radiť Ti, aby si to okamžite ukončil. Najlepšie by totiž bolo nezačať – vtedy by si nevedel, aké to je a ľahšie by si sa zmieril s tým, že Lucia nemôže byť Tvoja… Teraz je všetko oveľa zložitejšie – stali ste sa milencami a neviete sa jeden druhého nasýtiť. Súčasne však píšeš, že nechcete ublížiť svojim partnerom – ťažká dilema! Asi by si sa nemal v záujme veci nikam ponáhľať a všetko si dôkladne premyslieť. Vôbec nemám totiž pocit, že by Vaši partneri ocenili, keby ste sa im so svojím vzájomným očarením zdôverili… A rovnako tak ani jeden z Vás asi nie je zrelý na rozvod – aspoň ja si to myslím… A ako by to malo byť ďalej? Napriek tomu, že si urobil niečo nerozumné (ale pritom také krásne vzrušujúce), snaž sa správať rozumne, opatrne, inteligentne a s citom si vychutnávaj pekné chvíle života. Čas a srdce Ti ukážu cestu… Želám Ti šťastné rozhodnutie!
