Ahojte,
obraciam sa na Vás s problémom, s akým sa na Vás asi ľudia bežne neobracajú a za ktorý ma asi mnohí budú odsudzovať… Ale ja si už skutočne neviem rady a ocitla som sa v bezvýchodiskovej situácii: mám 32 rokov, som vydatá, mám dve malé deti, chlapčeka a dievčatko, ktoré ešte nechodia do školy a ťažko chorého manžela, ktorému pred dvoma rokmi diagnostikovali vážne ochorenie, vyžadujúce si častú hospitalizáciu.
Nebudem sa bližšie zmieňovať o jeho diagnóze, pretože jeho zdravotný stav je do takej miery vážny, že ma lekári upozornili, že musím byť pripravená aj na to najhoršie. Napriek všetkému, je tu aj určitá nádej, že sa stane malý zázrak a že liečba bude úspešná.
Ak by sa to podarilo, bola by som ten najšťastnejší človek na svete! Zatiaľ však bojujeme ako sa dá. So zákernou chorobou, s bolesťou v duši, s každodennými starosťami, ktoré sú naložené najmä na mojej hlave a pleciach. Takisto s finančnými problémami, ktoré táto situácia neľútostne prináša.
Aby sme si mohli ako-tak prestavať starý domček, ktorý sme zdedili po mojich starých rodičoch, zobrali sme si s manželom pred pár rokmi pôžičku, neskôr sme si kúpili auto na lízing, bez ktorého si dnes svoj život, keď behám medzi prácou, domácnosťou, deťmi a manželom v nemocnici, ani neviem predstaviť…
Horšie je však to, že za všetko v živote treba platiť a o pôžičkách to platí dvojnásobne. Aj vyžiť z dvoch platov niekedy nie je žiadna sláva a čo potom vtedy, keď som na to všetko ostala sama? Manželov príjem je veľmi obmedzený a moja situácia s dvoma malými deťmi mi nedáva veľa možností, aby som si privyrobila. Veď kam by som dala svoje malé deti?
Manžel už rodičov nemá a moji rodičia nielenže žijú na druhom konci republiky, ale ešte majú aj dlho do dôchodku. No a ak by som si našla niekoho na stráženie detí, asi by sa mi ten ďalší pracovný úväzok ani veľmi nevyplatil. Samozrejme, skúšala som už všelijaké brigády, ale vždy to bol v konečnom dôsledku len poriadny stres a žiadna veľká sláva. Teda pokiaľ ide o peniaze.
V tejto neradostnej situácii som však dostala ponuku, ktorá mi najprv vyrazila dych. Napokon, po niekoľkých bezsenných nociach, ale najmä potom, čo som nemala čím zaplatiť nahromadené šeky, som ju predsa len prijala. Po prvý raz v živote som urobila niečo, o čom by som si ešte nedávno bola myslela, že by som toho nikdy nebola schopná. Milovala som sa za peniaze s mužom, ktorý mi už dlhé roky prejavoval svoje sympatie. Nikdy medzi nami nebolo nič viac ako priateľstvo. Ak to tak možno nazvať…
Vlado, tak sa totiž môj tajný milenec volá, je odo mňa o 19 rokov starší. Je rozvedený a mal o mňa záujem ešte za slobodna. Ale ja som vtedy mala oči iba pre môjho Mareka. Osud to však zariadil inak. Keď som sa nedávno uplakaná v jeden daždivý sobotňajší večer vracala domov z nemocnice, stretla som sa s Vladom, ktorému som sa doslova vyplakala na pleci. Vyžalovala sa so všetkým, čo ma trápi. Takmer som sa zosypala.
Chlácholil ma, ako vedel a pozýval ma na kávu k sebe domov, aby sme neboli ľuďom na očiach a nerobili im zbytočné divadlo. Nemala som dôvod neveriť mu. Napokon, nikdy mi nič zlé neurobil a deti boli na víkend u mojich rodičov… Bolo také príjemné môcť sa zdôveriť so svojimi problémami a obavami niekomu, koho poznám a kto o tom nebude rozprávať všetkým naokolo…
A Vlado bol veľmi dobrý poslucháč. Najprv sme spolu vypili kávu, potom po poháriku koňaku a nakoniec prišlo na rad aj dobré víno. Ani som sa nenazdala, ako rýchlo nám ubehol čas a ako dávno mi už s niekým nebolo tak dobre. Až tak dobre, že keď sa pri mojom pokuse o odchod ku mne sklonil a nežne ma pobozkal, nebránila som sa. Ani potom nie, keď vo svojich nežnostiach pokračoval a doslova posial bozkami nielen moju tvár, ale aj vlasy, krk a ramená.
Potom mi nežne zobral hlavu do rúk, zadíval sa mi do očí, objednal taxík a odprevadil ma domov. Tesne predtým, ako som vystúpila z taxíka, strčil mi do ruky väčší obnos peňazí. Asi tak trikrát toľko, ako mesačne zarobím. Chcela som niečo namietať, ale Vlado mi dal prst na ústa a naznačil, že to je v poriadku. Celú noc som nespala, trápiac sa nad tým, čo sa to vlastne so mnou stalo a prečo som to všetko pripustila. Ráno som Vladovi zavolala, že mu chcem peniaze vrátiť. Ale všetko dopadlo úplne ináč.
Vlado ma pozval k sebe na obed a znovu sme sa o všetkom porozprávali. A vtedy mi povedal, že ak budem jeho milenkou, pomôže mi v mojej neradostnej situácii a bude mi za nežné chvíle vo dvojici platiť. Aby som utiahla celú našu domácnosť, aj náklady na všetko, čo súvisí s manželovou liečbou. Najprv som sa vydesila, ale po čase som predsa len súhlasila a stala som sa Vladovou tajnou milenkou.
Je ku mne naozaj nežný a musím povedať, že aj dostatočne štedrý. Okrem toho, je aj skvelý milenec a ja sa začínam báť, ako sa náš vzťah bude vyvíjať do budúcnosti. Samozrejme, že náš vzťah žiadnu budúcnosť nemá a presne to si aj často opakujeme.
Súčasne však Vlado zvykne dodať, že kvôli tomu by sme si mali užiť aspoň to, čo ponúka prítomnosť…
No mne je z toho často do plaču. Bojím sa, že sa to všetko jedného dňa môže prevaliť a že sa to dozvie môj manžel. Súčasne si však neviem predstaviť, ako by som neradostnú finančnú situáciu v našej rodine riešila, keby som sa nestala Vladovou milenkou. Myslíte, že môj príbeh má nejaké rozumné riešenie…? Vďaka za odpoveď.
Ina
Woman radí:
Čo na to Štefan:
Ponúka sa Ti riešenie, ktoré nie je až také zlé. Prioritne musíš myslieť na deti, a to aj robíš. Musíš si však dať pozor na zlých ľudí. Tento vzťah musí, ešte raz opakujem – MUSÍ zostať najväčším tajomstvom Tvojho života.
Musíš si najmä dávať veľký pozor, aby si nezačala neuvážene míňať peniaze, čo by vzbudzovalo otázky, na ktoré sa Ti bude ťažko odpovedať. Najmä manželovi. Správaj sa ako zvyčajne, tak, aby chorý manžel ani okolie nic nezbadali….
Dúfam, že sa Tvoj manžel skoro uzdraví, a ak nie – nech sa stane, čo sa má stať… Všetko v budúcnosti sa však môže výrazne skomplikovať, ak Tvoj vzťah bude prezradený – a to rovnako v prípade, či sa manžel vyzdravie, či nie.
Držím Ti palce na Tvojej neľahkej ceste životom.
Čo na to Karin:
Inka, určite Ťa nechcem súdiť – na to nemám právo. Ty a Tvoja rodina ste vo veľmi ťažkej situácii a ja verím, že si naozaj vyskúšala všetky možné a dostupné možnosti zárobku, kým si zvolila takéto krajné riešenie.
Samozrejme, každodenný život sa s nami nehrá, šeky treba platiť, deťom treba dať jesť, obliecť ich, postarať sa o chorého manžela a pri tom všetkom byť ešte pre celú rodinu oporou a aby sa netrápili a celá situácia nebola ešte horšia, mala by si byť statočná a silná a tváriť sa, že nemáš strach a že to všetko nejako zvládneš.
Ak by si nedokázala hrať takéto divadielko, zobrala by si svojmu mužovi i deťom nádej, že to všetko môže aj dobre dopadnúť. Ani ty však nie si perpetum mobile a energia, ktorú každý deň potrebuješ, musíš odniekiaľ čerpať. Okrem toho, si mladá, normálna žena, ktorá k životu potrebuje aj lásku, nežnosť, ale aj pocit bezpečia, ktorý zažíva v objatí muža – aspoň občas…
To všetko je pochopiteľné a priznajme si, Tvoj osud a údel je takto znesiteľnejší. Vo vlastnom záujme však zachovaj najväčšiu diskrétnosť, aby sa Tvoj vzťaj s Vladom neprezradil. Nesmie o ňom vedieť nikto – ani tá najlepšia kamarátka. Napokon, ani tá Tvoje probkémy nevyrieši – jedine by ich mohla ešte viac skomplikovať. Trochu sa však bojím toho, aby ste sa s Vladom na seba príliš nenaviazali, pretože to by potom mohlo byť ťažké…
Vysvetliť chlapovi, ktorý po Tebe túži a vymyslel takýto „model“ len preto, aby si zarobila, bude neľahká úloha. Mimochodom, si si taká istá sama sebou, že to, čo k nemu cítiš, nie je viac, ako si pripúšťate. Vieš si predstaviť, že jedného dňa mu povieš, že už sa nikdy nebudeš s ním milovať a že sa chceš venovať už len manželovi?
To sú ťažké otázky, na ktoré môžeš dať odpoveď len Ty sama. Teraz však dbaj predovšetkým na to, aby Tvoj vzťah s Vladom ostal v tajnosti, urob všetko pre to, aby sa manžel vyliečil a aby rodina bola zabezpečná. Nebude to jednoduché, ale treba sa o to pokúsiť – ostatné sa bude riešiť potom…
