Detská hra je niečo úžasné. Je dôležitá pre budovanie fantázie, pre učenie sa pracovania v kolektíve, pre postupné nachádzanie samého seba a svojich schopností, či naopak, a pre veľa, veľa iného. Určite ste sa aj vy hrali vonku s kriedami, keď ste boli malí. Čmárali ste, kde sa dalo, čo vám práve vtedy prišlo na rozum.
Dnes to robia deti tiež a robia to aj deti pred naším domom.
Asi pred dvomi týždňami sa však nevedeli dohodnúť na požičiavaní si kried, na mieste, kde budú kresliť. Možno bol nízky tlak možno niečo iné, kto vie, ale medzi deťmi to začalo vrieť. Nuž bolo vhodné deťom ich voľnú hru zorganizovať. Vymysleli sme súťaž o naj smajlíka nakresleného na kanále.
Deti kreslili ostošesť. Požičiavali si kriedy, behali pozerať, čo kto kreslí, či nemá lepšie a rýchlo späť svoje vylepšiť. Asi trištvrte hodiny sa bavili aj väčšie aj menšie deti. Ako odmenu doniesla jedna mamička piškóty, druhá čerešne. Deti sa najedli a hrali sa ďalej aj bez súťaženia a bez hádok. Chodili pomedzi obrázky a obdivovali svoje diela. Dokonca pochválili aj tých mladších ako sa snažili.
O pár dní sme vyberali z kočikárne bicykel a pritom sme zavadili o tašku plnú veľkých stavebnicových kociek. Ich majiteľka nám ich požičala. Nám nebolo viac treba. Na chodníku pred domom sme nakreslili cestu, rieku, jazero, koľajnice. Postavili sme domy a stromy zo stavebnice. Z letákov v schránke sme urobili lode a parník. Mesto bolo hotové. Väčšie deti pomáhali kresliť a menšie sa potom hrali s autami v kriedovom meste. Mami síce frfľali, že sú špinavé, ale tvorenie je tvorenie a vyžaduje si obete.
A do tretice, čo sme robili dnes: Nakreslila som na chodník veľký strom. Každé dieťa muselo vymyslieť, čím obrázok dokreslíme a akej farby by to malo byť. Najprv trávu s kvetmi a potok s rybami. Do koruny stromu sme dali spievajúceho vtáčika. Potom sme primaľovali oblaky a slnko. Nakoniec Ufo. Kreslili sme spolu. Dokonca sme si nestúpali po obrázku aby sme nezničili cudziu prácu, lebo každého malý kúsok bol potom náš veľký obraz.
