Zdravie na celý život

Gény určujú našu telesnú stavbu i povahové vlastnosti. Ale podľa vedy o nutričnom programovaní gény nesú zodpovednosť len za 20% nášho zdravia a až 80% vieme ovplyvniť, a to najmä stravou v ranom veku. Výživa v prvých tisíc dňoch nášho života je pre zdravie budúcich generácií kľúčová.

Zdravie na celý život

na celý život

Dieťa sa počas prvých troch rokov vyvinie z organizmu jednej bunky na organizmus tvorený 500 miliónmi buniek. Váha sa zvýši medzi pôrodom a troma rokmi päťnásobne. Mozog rastie po pôrode rýchlosťou 1 gram za deň! Zároveň sa vyvíja aj imunitný systém, ktorého hlavným orgánom sú – črevá. A všetky tieto faktory – rast, rozvoj mozgových schopností, metabolizmus, imunitný systém vieme ovplyvniť stravou.

 

Epidémie civilizačných ochorení ako diabetes, kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, alergie, či rôzne poruchy imunitného systému v ostatných rokoch rapídne narastajú vo všetkých vyspelých krajinách. Za najväčších spúšťačov týchto ochorení patrí stres, nezdravý životný štýl, nevhodná strava, málo pohybu a nedostatok spánku. To všetko sú faktory, ktoré vieme cielene ovplyvniť. Niektoré z týchto faktorov je však dôležité ovplyvniť už na začiatku života dieťaťa, počas prvých tisíc dní jeho života.

Čo je nutričné programovanie

Vplyvom vonkajších faktorov a najmä výživy na vývoj človeka sa zaoberá vedný odbor nazvaný nutričné programovanie (ENP – early-life  nutritional programming). Odborníci sa zhodujú, že najväčšiu možnosť ovplyvniť vývoj kľúčových orgánov a zdravia v dospelosti máme v období prvých tisíc dní, vrátane tehotenstva až po batoľací vek. Je to kľúčové obdobie pre naprogramovanie kľúčových orgánov (imunitný systém, mozog, metabolizmus) a budúcich stravovacích preferencií dieťaťa (budovanie zdravých stravovacích návykov).

„Adaptačná schopnosť organizmu je v tomto ranom období vývoja najlepšia, so stúpajúcim vekom sa znižuje,“ vysvetľuje MUDr. László Kovács, DrSc., MPH, prednosta II. detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (LFUK a DFNsP) „Inak povedané, detský organizmus sa v ranom veku rýchlo vyvíja a správnou výživou môžeme ovplyvniť nielen to, aby sa kľúčové orgány vyvíjali tak, ako majú, ale tiež aby fungovali správne.“

Podpora obranyschopnosti organizmu

Materské mlieko je nepochybne najlepšia voľba pre prvé mesiace života človeka. Obsahuje všetky dôležité živiny potrebné na akceleráciu rastu. „Medzi jeho aktívne zložky, ktoré do procesu programovania zasahujú patrí väčší obsah polynenasýtených mastných kyselín (najmä omega 3) a prítomnosť prebiotických oligosacharidov, ktoré podporujú rozvoj fyziologickej črevnej mikroflóry dieťaťa, čo zabezpečuje podporu imunitného systému. Až 70% imunitnej bariéry je práve v tráviacom trakte,“ dopĺňa prof. MUDr. László Kovács.

Silný imunitný systém je dobre vybavený pre boj s infekciami nielen pre obdobie detstva, ale aj pre dospelý vek, a navyše sa tým znižuje riziko alergií.  Pri odstavovaní dieťaťa je dôležité vyberať takú mliečnu výživu, ktorej zloženie sa čo najviac podobá účinkom materského mlieka. „Vhodné je zvoliť náhradnú mliečnu výživu a kaše obsahujúce zmes prebiotických oligosacharidov, ktoré zabezpečujú optimálny vývoj črevnej mikroflóry, vysvetľuje prof. MUDr. László Kovács.

Podpora pre rozvoj mozgu

Veľkou výzvou pre budúcnosť sú poznatky, ktoré sa v rámci nutričného programovania týkajú rozvoja kognitívnych funkcií (pamäť, poznávanie, koncentrácia, intelekt). Práve vývoj mozgu v prvých mesiacoch nášho života je enormný čo do rastovej fázy (1 gram denne), ale aj schopností.

Učíme sa vnímať, prebúdza sa vedomie, učíme sa zložité symbolické kódy, ako je jazyk. Podľa neurologických meraní je mozog v prvých troch rokoch dvakrát aktívnejší, než v dospelom veku.

Mozog v rannom veku potrebuje dostatočný prísun LCP mastných kyselín (omega 3), ktoré musíme prijímať práve z vonkajšieho prostredia, keďže si ich telo nevie vyrobiť. V prvých mesiacoch ich prijímame v materskom mlieku, neskôr práve v strave.

Ako predísť obezite

Organizmus sa počas ranej adaptačnej fázy zoznamuje s jednotlivými látkami, začína rozlišovať medzi neškodnými a škodlivými, učí sa s nimi žiť. Formujú sa aj prvé chuťové preferencie, stravovacie návyky a vzťah k jedlu. Správne nastavený metabolizmus v ranom veku výrazne znižuje riziko obezity v dospelosti.

Nastavenie spracúvania tukov vychádza zo špecifickej štruktúry tukov obsiahnutej v materskom mlieku, ktoré len minimálne ukladá do zásoby, ale zato energeticky plnohodnotne využíva. Tento prístup metabolizmu k tukom je dôležité rozvíjať vhodnými príkrmami a kašami aj v čase odstavovania od materského mlieka a prechodu na bežnú stravu. Telo si zapamätá, ako tuky využívať. Ak sa to však nenaučí, môže dôjsť k ich nadbytočnému ukladaniu a obezite.

Ako naprogramovať správne stravovacie návyky

Aj keď sa dieťa rodí s určitými chuťovými preferenciami, to, aké potraviny si bude neskôr vyberať a ako ich bude konzumovať, je naučené správanie. Zhruba okolo 6. mesiaca, keď je dieťa pripravené na zavedenie prvých príkrmov, je takisto vo fáze, kedy je veľmi prispôsobivé a rýchlo sa učí.

Je preto dôležité zoznámiť ho so širokou paletou rôznych chutí už v ranom veku. Uľahčíme tým dieťaťu zvyknúť si na nové jedlá a rodičom to pomôže zabezpečiť pre dieťa vyváženú stravu. Rovnako podstatné je tiež pripraviť dieťa na nové textúry. Postupné zavádzanie jedál s hrubšou textúrou podporuje správny vývoj prehĺtania a žuvania čo neskôr pomáha k lepšej akceptácii pevnej stravy.

Dôležitou úlohou je tiež zvykať detský organizmus na spracovanie vlákniny.  Vhodným spôsobom, ako ju do stravy zaviesť sú detské obilné kaše. V nich je vláknina upravená tak, aby vyhovovala citlivému detskému tráveniu a zbytočne ho nezaťažovala. Zdravé stravovacie návyky teda môžeme „naprogramovať“. Dôležité je zvykať dieťa už od raného veku na zdravé potraviny, na čo najväčšiu pestrosť v chutiach a postupne zavádzať vlákninu a hrubšie  textúry.