Cider, sidro, sagardo či cydr
To všetko sú názvy obľúbeného nápoja, ktorý je v niektorých krajinách dostať takmer na každom rohu. Tí, ktorí počas svojich potuliek svetom navštívili napríklad Anglicko, Francúzsko alebo Írsko, zrejme vedia, o čom je reč. Pre Slovákov je cider – osviežujúci kvasený jablčný nápoj, ešte stále pomerne veľká neznáma, no rýchlo si získava čoraz viac obľúbencov. Tento rok prvýkrát aj vďaka osviežujúcemu spojeniu s pivom.
Nápoj s bohatou históriou
Niektorí považujú cider za nápojovú novinku, no opak je pravdou. Traduje sa, že prvý cider bol vyrobený už v staroveku, niekedy okolo roku 6500 pred. n. l. Napriek svojej dlhej tradícii sikero, ako ho nazývali antickí Gréci, ani dnes nepozná svojho objaviteľa. Nad krajinou jeho vzniku svieti veľký otáznik. Prvenstvo v príprave, a teda aj patent na jeho výrobu, je totižto predmetom siahodlhých sporov medzi viacerými krajinami. No predpokladá sa, že prvýkrát si na ňom pochutnávali obyvatelia dnešného Baskicka (oblasť na severe Španielska medzi Pyrenejami a Biskajským zálivom). Odtiaľ sa cider postupne rozšíril do celej Európy.
Najväčšími milovníkmi cideru v Európe sú, bezkonkurenčne, Angličania, a to vďaka svojej schopnosti vypiť 500 miliónov litrov tohto priezračného nápoja ročne. Tradícia pitia cideru má u nich dlhú históriu, ktorá siaha až do čias Keltov. Za cider pritom vďačia Rimanom, ktorí počas expanzie svojej ríše na území dnešného Anglicka, priviezli so sebou vhodné jablká na muštovanie. Odštartovali tak éru cideru v Anglicku. Prvý oficiálny záznam o jeho výrobe sa ale objavil podstatne neskôr, bolo to v roku 1205 v Norfolku.
Náročná príprava, no o to lepšia chuť
Pripraviť dobrý cider je takmer hotová alchýmia. Vyžaduje si to um, ruky a trpezlivosť skutočného odborníka, ktorý ovláda nielen postup prípravy, ale má aj citlivé chuťové poháriky. Všetko sa začína zberom správnych jabĺk. Ich kvalita je pri finálnej chuti cideru rozhodujúca. Potom nasleduje ich dôkladné čistenie a triedenie. Následne začína proces drvenia a lisovania jabĺk, čím vzniká známy jablčný mušt. Ten sa naleje do sudov a v tom momente začína najdôležitejšia fáza – dlhé kvasenie, počas ktorého jablčný mušt zreje do svojej konečnej podoby. V priebehu tohto kvasenia sa z cukru, obsiahnutého v jablkách, uvoľňuje alkohol. Výsledkom je jemne opojná chuť cideru, ktorej intenzita sa rôzni v závislosti od samotného výrobcu alebo krajiny. Rozpätie percent alkoholu v cideri kolíše medzi 0,5 % až 8,5 % alkoholu. Napríklad Francúzi delia cider do troch skupín: sladký (do 3 % alk.), polosuchý (3-5 % alk.) a suchý (nad 5 % alk.). Vo Francúzsku je dokonca zakázané cider riediť alebo dosladzovať. Jeho sladkosť a obsah alkoholu teda závisí len od sladkosti vyberaných jabĺk a spôsobu spracovania.
V zahraničí nie je ničím neobvyklým ani domáci cider (podobne ako u nás existujú domáce „pálenice“ slivovice). Príprava domáceho cideru je ale riskantná, stačí malá chyba a nesprávny postup vypláva hneď na povrch. A to doslova. Či už v podobe cukorných zvyškov, vodovej konzistencie alebo nevábnej chuti či vône. Pritom nie vždy musí byť chyba na strane výrobcu. Niekedy sa pod nezdar podpíšu samotné kmene kvasiniek, ktoré majú (podobne ako pri víne) rôznu intenzitu tvorby H2S (hydrogénsulfidu). Pri spontánnom kvasení túto skutočnosť neovplyvníme.
Tajomstvo úspechu
Prečo je cider taký obľúbený? Snúbi sa v ňom skvelá aróma a vôňa jabĺk, vhodné množstvo alkoholu a nezameniteľná sladkastá chuť. Intenzita sladkej chuti sa častokrát (Francúzsko vynímajúc) znásobuje pridaním medu alebo stévie. Stále viac v kurze je aj tzv. „organic cider“, čiže cider vyrábaný zásadne bez pridávania chemických látok. V Škandinávii sa takýto „bio cider“ ďalej osladzuje a dochucuje o ďalšie obľúbené príchute, akými sú citrón, čerešňa, ba dokonca kaktus.
Jeho osviežujúca chuť je natoľko inšpiratívna, že sa stáva súčasťou zaujímavých mixov, napríklad v spojení s pivom.
