Nenaučia sa odhadnúť, kedy už majú dosť!
Celosvetový problém s obezitou detí nie je žiadnou maličkosťou. Odborníci tvrdia, že by sme mali využívať každú šancu, ako bojovať proti možnej nadváhe a obezite detí, a to už od ich úplného malička. Či už vyberaním zdravej strany, pohybom, ale aj spoločenskými pravidlami. Napríklad taká spoločná rodinná večera má omnoho viac „do seba“ ako by sa mohlo zdať.
Balzam na psychiku
Večerné posedenie celej rodiny pri spoločnom jedle má množstvo výhod, žiaľ dnes býva skôr výnimkou ako pravidlom. Je významná pre sceľovanie rodiny a tiež psychiku detí, ktoré sa v kruhu rodiny po celom, neraz náročnom dni, cítia bezpečne a pozitívne. Pri večeri často hodnotíme udalosti z celého dňa, čo má tiež veľmi veľký význam – ako pre nás, tak aj pre deti. Okrem toho spoločná večera podporuje aj zdravé stravovanie, samozrejme, ak pripravujeme aj zdravé jedlá.
Kedy prestať jesť
Ešte dôležitejším poslaním spoločných jedál s rodičmi je pre deti fakt, že pri stolovaní sa učia rozpoznať, kedy majú plný žalúdok, kedy je na čase prestať jesť. Jedia zároveň s ostatnými, pozorujú ich, navyše pauzy pri jedle určené napríklad na debatu, umožnia deťom lepšie pocítiť, kedy sú už plné. Na rozdiel od niekdajších odporúčaní dnes nie je preferované, aby sa deti nútili do jedla alebo bol kladený dôraz na to, aby jedli rýchlo, skôr naopak. Ak dieťa je rýchlo, je viac ako isté, že neodhadne správe, kedy má už plné bruško ako keď je pomalšie, s menšími pauzami.
Hltanie pred telkou
Opakom takéhoto uvedomelého stravovania – keď pri spoločnom stolovaní dôkladne prežúvame každé sústo a pomaly konzumujeme dané jedlo, je pažravosť pred televíznou obrazovkou. Vtedy si ani neuvedomujeme – a rovnako ani deti – čo do seba dávame a v akých množstvách. Od obrazovky sa večer odkotúľame do postele a tam ticho priberáme. Najlepšie je svoju plnosť kontrolovať podľa aktivít, ktoré sme po najedení schopní robiť. Rozhodne by sme nemali dokázať len jediné – ľahnúť do postele alebo na gauč a ťažko odfukovať. Po normálnej dávke jedla by sme mali byť schopní bez problémov pokračovať vo svojej bežnej aktivite.
Nenúťme ich dojesť
Deti nevedia samy odhadnúť dávku jedla, ktoré sú schopné zjesť, väčšinou „jedia očami“ a naložia si podstatne viac ako sú schopné zjesť. Chybou je, ak ich do toho aj nútime a majú pocit, že aj všetko nezjedia nie sú dobré. Lepšie je spýtať sa dieťaťa, či je už plné, či má dosť alebo či má ešte hlad. Tak sa naučí lepšie odhadnúť svoje skutočné potreby, vnímať signály svojho tela a nebude sa zbytočne prejedať.
Zdravé chrumkanie
Ak deti vyžadujú pri sledovaní televízie nejaké pochutiny, prípadne jedlá, ešte stále je šanca odučiť ich od toho. Samozrejme, vtedy by sme nemali jesť pri televízii ani my. Ak sa celá rodina dohodne, že jedávame len pri stole, bude to omnoho jednoduchšie. Keď nechceme urobiť takýto zásah do nášho papučkového života, naučme deti – aj seba – jesť pri televízii len zdravé pochúťky. Napríklad surovú mrkvu, kaleráb, hrášok, či nejaké ovocie alebo oriešky a semienka. Nemajme obavy, deťom to bude určite chutiť.
