Ženevskí vedci prišli s myšlienkou, že hudba môže výrazne podporiť vývoj mozgu plodu. Výrazne pozitívny vplyv môže mať najmä na predčasne narodené deti, ktoré po narodení žijú v stresujúcom prostredí intenzívnej starostlivosti. Výsledky štúdie ukázali, že neurónové siete predčasne narodených detí, ktoré počúvali túto hudbu, sa vyvíjajú oveľa lepšie.
Vysoké riziko neuropsychologických porúch
Približne jedno percento detí sa narodí pred 32. týždňom tehotenstva. Hoci pokroky v novorodeneckej medicíne dnes poskytujú veľkú šancu na prežitie, vývoj plodu nepostupoval úplne tak, ako by mal v ideálnom prípade. Tieto deti sú často vystavené vysokému riziku neuropsychologických porúch. Švajčiarski vedci navrhli originálne riešenie, aby podporili vývoj mozgu týchto krehkých novorodencov.
Prekvapujúce výsledky
Ich výsledky sú prekvapujúce: sú prekvapujúce: ukázali, že neurónové siete predčasne narodených detí, ktoré počúvali hudbu, sa vyvíjali oveľa lepšie. Je to cenný fakt, keď si uvedomíme, že polovica predčasne narodených detí trpí poruchami vrátane ťažkostí s učením, porúch pozornosti alebo chápania emócií. Mozgy predčasne narodených detí sú pri narodení stále nezrelé. Vývoj mozgu musí preto pokračovať v jednotke intenzívnej starostlivosti v inkubátore za veľmi odlišných podmienok, ako keby boli stále v lone svojej matky. Podľa odborníkov: Nezrelosť mozgu v kombinácii s rušivým senzorickým prostredím vysvetľuje, prečo sa neurónové siete normálne nevyvíjajú.
Hudba šitá na mieru
Existujú špecialisti, ktorí sa zaoberajú tvorbou hudby šitou na mieru detičiek. Jedným z nich je skladateľ Andreas Vollenweider. Hudba by mala byť šitá nielen na mieru každého dieťaťa, ale odlišná by mala byť aj pri rôznych aktivitách – iná pri prebúdzaní sa, iná pri zaspávaní. Je zaujímavé, že z nástrojov najviac pozitívnych reakcií vyvolala hra na „punji“ flautu, ktorou Indovia ovplyvňujú správanie hadov. Veľmi rozrušené deti sa upokojili takmer okamžite, ich pozornosť bola upriamená na hudbu. Výborný efekt má aj harfa a zvony.
