Môže aj liať ako z krhly
V druhej polovici 18. storočia sa na trávniku londýnskeho Hydeparku z času na čas objavil akýsi čudák… Vždy si vyčkal na spŕšku, akých je tu denne aj tucet, a to výdatných. Po každý raz vybehol do ulíc a dažďom zmáčaným chodcom ukazoval z kusov látky vyhotovenú striešku, ktorá keď ju držal vytýčenú na krátkej tyči nad sebou, pohotovo zachytila padajúce kvapky dažďa…
Sprvu ho mali za bláznivého chvastúna
Zasa jeden, čo vymýšľa hlúpe zbytočnosti! Bolo to v časoch, keď filantropi ako Sir Jonas Hauwei (Vo Veľkej Británii taký známy ako Edison v Amerike ) anglický vynálezca a cestovateľ na prahu priemyselnej revolúcie presadzovali zmeny, ktoré so sebou prinášala. Sir Hauwei osudovo spojil svoj život s uplatnením dáždnikov v galérii najužitočnejších vynálezov. Usadil sa v Londýne, kde vyše 30 rokov trpezlivo presviedčal domácich o užitočnosti dáždnikov, božského daru ostrovnej krajine. Nie je predsa až také príjemné po celý deň moknúť a zakaždým sa prezliekať! Robili mu prieky, ohovárali, vysmievali ako agenta s dažďovou vodou, do jedného vreca hádzali s „lacnými Jožkami“ podomového obchodu s pochybným tovarom, vedno s podvodníkmi a zlodejmi. Z úcty ( omnoho neskôr, ale predsa), Angličania založili tradíciu podpory iniciatívam vedúcim k pokroku na rôznych úsekoch života. Každý nový stroj v priemysle mal za následok zmeny spôsobu života. Trpezlivé šírenie myšlienky nepoddávať sa, ale chrániť pred následkami dažďov, zvyšoval okruh vážnych záujemcov o „Jonasove dáždniky“ jednostaj vylepšované. S objavom vhodných materiálov pre zmenu striešky na kupolu z nepremokavej ochrannej strechy, ušitú z nových alebo dovážaných materiálov (hodváb, ľan a iné). Bambus a kovy zdokonaľujú výstuž v hornej časti a spevňujú celú rukoväť, teraz už i dizajnom blízku klasickej podobe dáždnika. Ostáva ešte overiť si ako slúži svojmu účelu. Iný je vzťah k dáždnikom na miestach, kde si dážď vymodlia ako životodarnú silu, iný tam, kde symbolizuje bohatstvo a moc tých, čo môžu mať vo svojej moci najviac dáždnikov. Nikto nesmel v krajine mať viac dáždnikov ako európsky panovník, indický maharadža, turecký sultán, čínsky cisár. Zato v Londýne – meste dažďov, dáždniky vyvolávali čoraz väčší rozruch. Ako symbol prešli do rodových erbov a znakov, ako súčasť odevu snobského stavu umožnili isť do dažďa a nechať si na hlave bez obavy o poškodenie honosné cylindre, Lady si vzala miesto vejára dáždnik nielen na parádu. Pre radového mešťana znamenal úsporu, málokedy sa už dal odviezť fiakrom po meste. Do divadla, kostola, na návštevy prechádzal sťa rodinná vychádzka i pešo. Protesty, dokonca aj organizované demonštrácie za zákaz takejto konkurencie, nepomohli, Ani lámanie a rozbíjanie nových výrobkov ich príliv nezastavili. Istý čas dokonca ako epidémia sa šírili organizované krádeže dáždnikov v skladoch, obchodoch a domácnostiach. Kto asi mohol mať na tom záujem? Menej dáždnikov malo priniesť viac objednávok na prevážanie sa fiakrom. Jednoduchá matematika. A k tomu ešte aj lastovičky lietajú veľmi nízko !
Čo bolo skôr – parazol alebo dáždnik?
Sir Jonas Hauwei sa nespoliehal iba na slniečko. Keď sa skrylo za mraky, bol pripravený aj s armádou dobrovoľníkov nastaviť v uliciach Londýna protidažďovú pascu zvanú umbrella – dáždnik, ambrela parapeľ. Môžete sa presvedčiť osobne ( veď Anglicko je „mocnosť“ vo vyvolávaní duchov) o totálnom víťazstve Londýna ako hlavného mesta dáždnikovej módy, ktorá vládne na celom svete zo slávnej Victoria Street. Na nábreží Temže pomenovali po ňom bariéry proti záplavám. V Japonsku mu vzdajú úctu sochou, v Mongolsku má byť park Hauwei. Tešte sa slnku, po ňom príde lejak a vás pozvú supermodelky a pod ich extravagantnými dáždnikmi sa skryjete, nech by mala nastať potopa. Vyberte si: Priesvitný dáždnik ponúka ruská hviezda Elena Permina, čipkový farebný dáždnik má po ruke Mira Duma z Balkánu a voľný je zatiaľ aj svadobný s Elinou Neli z Pobaltia, Japonka Harajuku otvára špeciálnu dáždnikovú školu…V Top pesničkách z ulice (Street Style) zlatú získala populárna Rihanna za najpredávanejší singel – Umbrella!! Pripomienky pri rečiach o dáždnikoch pripomínajú: A čo „ parazól ?“ V staršej slovenskej literatúre môžeme naďabiť u Kukučína na roztvorený parapeľ, ktorý chráni dámy pred oblievačkou z mrakov. Zaujme tiež svedectvo o najstarších vynálezoch v histórii. Medzi nimi experti identifikovali kresbu z praveku. A je tam! Lovec s bodnou zbraňou a dajaké krytie nad hlavou…V časoch keď Perikles učil Aténčanov demokracii na zhromaždeniach, dažde ich nevyradili z činnosti, no slnečná páľava bola smrtonosná.
Čarovný prútik ochrany zdravia i vražedná zbraň!
V tôni jaskýň a porastov vznikol nápad – nosiť ochranný tieň so sebou. A vymysleli parazol. Aké jednoduché! Začali to grécke dámy. Statná slúžka chodila všade s paňou a niesla jej parádny slnečník, pyšná na dar z Orientu, roztvorený tak, aby celou cestou bola v príjemnom tieni. To mohla byť inšpirácia pre vynález dáždnika. Spočiatku slúžil mužom podobne. Kto mal na to otroka, ten ho sprevádzal s dáždnikom, chránil si suché oblečenie viac ako svoju kožu pred slnečnými lúčmi. Z Grécka sa nápad dostal do Rímskej ríše a ďalej. Nie náhodou slnko sa nachádza i v latinskom názve parazol (sole, slnko). Pláže, celý svet je zaplavený dáždnikmi. Spočiatku výsada bohatých, postupne však s novými materiálmi, strojovou výrobou neustále zlepšovaním ich užitočností (strieška väčšia – rodinná, lepšie a lepšie odoláva dažďu a vetru, kvalita palice a rukoväte upravovaná k pohodlnejšiemu držaniu dáždnika i po celý deň) je trvale dobrým biznisom. Záujem ostáva o klasické (dáždnik i vychádzková a zdravotná palica), skladacie, roztváracie mechanicky a lacné, niekedy aj na jednorazové použitie. Hitom sa stal minislnečník, súčasť dámskej garderóby.
Slnečník či dáždnik?
Na parádu i do nečasu. Nepredstaviteľná domácnosť, aby nemala dáždnik. Ak sa dostanete do dažďa bez parazóla, sú miesta, kde ich požičajú (knižnice, výstavné siene atď), niekde i požičovne majú šancu, pribúda zábudlivosť vekom i chorobami. Zariadenia Straty a nálezy majú pravidelný prísun zabudnutých dáždnikov v dopravných prostriedkoch, kinách, kaviarňach, školách…
S dáždnikom v ruke sa cíti i muž sebavedomejšie a jeho partnerka bezpečnejšie. Je to aj palica, ktorou možno odraziť útočníka, zahnať zlého psa, ale aj vystreľovací dáždnik, na konci s ostrým hrotom, nebezpečná zbraň, a nie suvenír z lunaparku. Známy je prípad Markov z Londýna 1978. Bulharského disidenta zlikvidoval špión za bieleho dňa na zastávke autobusu, ktorým sa už neodviezol. Vrah ho stihol odzadu prebodnúť „dáždnikom“, vypovedali svedkovia. Iný prípad: Nemec zavraždený otrávenou ambrelou, dáždnikom, v ktorom bola ukrytá smrtiaca dávka ortute…
Mohlo by vás zaujímať
Rozprávkou nie sú ani prípady s pašerákmi. Do rukoväti možno dobre zamaskovať diamanty a iné cennosti zo zločinnej lúpeže. No cca 4 tisíc rokov od nápadu chrániť sa od hlavy pred častými dažďami, stovky rôznych patentov na zdanlivo jednoduchom doplnku odievania, priniesli dosť príkladov o potrebe dáždnikov v pracovných i sviatočných dňoch a ostali v trendoch svojho pôsobenia –chrániť, pomáhať, potešiť. Keď si uvedomíme koľko poslaní plnili a plnia – to je najlepšia reklama a neváhame obnoviť svoju dáždnikovú zbierku. Nie je tajomstvom, ale môže byť nenápadne pohodený v domácnosti ako okrasa alebo raz za čas proprieta vychádzková, a prečo nie i tajná skrýša cenností? Takúto možnosť nám pripomenie a celkom dobre zabaví Dáždnik svätého Petra, úspešný film v maďarsko-slovenskej koprodukcii. Dej sa krúti okolo hľadania dedičstva, ktoré je ukryté v dáždniku a komplikáciami jeho zámeny. Dáždniky z Cherburgu, ďalší film, v ktorom sa uplatňujú dáždniky, dokonca v hviezdnom obsadení i s francúzskou superhviezdou Catherine Deneuve. Je aj jej zásluhou, že v minikabelke francúzskej dámy je vždy priestor pre rúž, voňavku a dáždniček. V Taliansku ostalo označenie cirkevných hodností farbou parapelu – pápež červená, kardinál fialová, biskup zelená. „Krajinou pod dáždnikmi“ je Anglicko, Londýn centrum módy dáždnikov v dňoch zvlášť špeciálnych šouprogramov s topmodelkami ako Heidi Klum, Alessandra Ambrosio, Miranda Kerr, Daniela Peštová i naša Adriana Sklenařiková…Na módnych prehliadkach dáždniky svetových značiek ( Doppler, Bugatti, Oliver a ďalšie do vybraných Top 100! ) postúpia i do vrcholov žonglérskych vystúpení. Francúzka si slnečník i dáždnik z dielne moderného dízajnéra užíva ako súčasť rozkoší luxusu. Angličanku poteší krásny, atraktívny, skrátka superdáždnik, ak s ním môže vyjsť do ulíc bez obáv z mračien, z ktorých sa k dažďu naisto chýli. Patrí k vynálezom úzko spätým s úrovňou poznania prírodných javov, v tomto prípade dažďov či slnečných dní.
Slnku sa schovajú, no milujú ho, dážď je hrozba, ale poteší
Paradox. Iste sa pamätáte na slnečné dni detstva, keď ste s rozkošou vystavovali vyzlečení celé telo, studeným sprchám na kúpalisku. Tie pocity blaha z príjemného chladu občerstvujúcich prúdov odrazu vo vás vyvolajú túžbu, povedzme,na zájazde v trópoch. Vystúpite z autobusu a pred hotelom skôr než by ste sa dali na útek, valia sa dlhé horúce kvapky a vy sa oddávate sťa milostnému objatiu ozaj tropického dažďa a v okamihu ste zmoknutí do nitky. Odrazu sa preberiete ako z tranzu, keď niekto jednoducho otočením kohútika na studenú vodu tropický dážď ukončil. Nebo nad nami čisté, krásne modré , nikde ani mráčika. Pár krokov odtiaľ prezlečený do suchého prežívate trópy znovu a uvedomujete si, že ako je v Londýne, keď iba spŕchne , ale bez dáždnika zmoknete ako sa patrí. Paradoxom tropického zážitku je, že máte radi slnko, chcete byť už z jari hnedí ako uprostred leta, ale ono vás nemilosrdne spáli, ak sa neschováte alebo ak vám aspoň prvú pomoc nedá slnečník. Naopak, zážitok z trópov by potešil znova, súc na vlastnom tele overenú skúsenosť: zmoknutý sa dažďa nebojí. Z veľkej hrmavice iba malý dáždik býva. Bodaj by tentokrát predzvesť mala pravdu. Tou veľkou hrmavicou má byť ešte vyvrcholenie zimy koncom marca. Vraj sto rokov takej nebolo! Marec v starých kalendároch zobrazujú ako človeka-smrtonosa, ozbrojeného kopiou. Prorokovala sa tým vojna, epidémia moru a chrípky. Splnilo sa. Obetí bolo na tisíce! Meteorologická predpoveď počasia na marec počíta tiež s chladnejším záverom. Sibírska zima by to nemala byť, ale daždivé leto a k tomu predsa len chladnejšie ako vtedy, keď veľká voda bola… K úspechu celého marca venovaného dáždnikom by prispelo aj patentovanie nápadov súvisiacich s témou. Zatiaľ je tu iba impulz k doteraz nepodanému patentu na dáždnik vyhrievaný z vlastného zdroja tepelnej energie a paralelne slnečník s príjemným samo vychladzovaním. Svätý Peter, patrón počasia, nezabudni na nás ako na dáždnik, ktorý si nechal po slávnostnej večeri v hostinci Suché dáždniky…
