Sisa Sklovská ako Mária Terézia

Rola je rozmanitá, mám rada, keď sa striedajú šťastné okamihy so smutnými.

Po úspešných muzikáloch „Mata Hari“ a „Madame de Pompadour“ siahli autori opäť po známej osobnosti, tentoraz z našej histórie. Mária Terézia bola najvýznamnejšou ženou Habsburskej dynastie a kľúčovou postavou v politike 18. storočia. Súčasne však matkou, ktorá porodila 16 detí a žila v šťastnom manželstve po boku Františka Lotrinského. Rovnako ako v predchádzajúcich dielach, aj tu hlavnú postavu si zahrala a užila Sisa Sklovská.

Postava, v ktorej aktuálne excelujete na javisku v muzikáli Mária Terézia neoplývala štíhlosťou, kým vy ste extra štíhla. Ako to riešite na javisku?

Prelustrovala som si ju, a nebola vždy korpuletná. Keď bola mladá, bola  to krásna štíhla žena, ktorá nosila jedny nádherné smaragdové šaty s perlami na jednom zo zachovalých obrázkov a tie som veľmi chcela v muzikáli mať aj ja. Žiaľ, neprešlo mi to. Dej sa začína obdobím, keď Mária Terézia je už vdova a prežíva depresívne obdobie života – obliekli ma do tmavých farieb. Ale nemusíte sa báť, mám aj pekné chvíle, keď sa stretnem so svojím blízkym priateľom Hadíkom alebo dcérou Máriou Kristínou, takže sa aj usmievam. Rola je rozmanitá, mám rada, keď sa striedajú šťastné okamihy so smutnými.
Poslala som fotky môjmu manželovi domov v kostýme a on mi napísal: “Tak ty ideš hrať peknú Máriu Teréziu.” Nechali ma Sisou Sklovskou, nebudem mať žiadne vypchávky, ani nič podobné. Stavili na moje herectvo, na môj prejav, na to, ako to zahrám. V tomto diele ide o to, aby divák uveril a neriešil postavu. Ja už som hrala kadečo, keď som mala 24 rokov, v opere Jevgenij Onegin som hrala 80-ročnú „ňaňu“ a uverili mi to diváci, takže je to skôr o herectve.

Mária Terézia je vaša tretia veľká postava na Novej scéne. Zahrali ste si tanečnicu  Mata Hari, potom Madam Pomdpadour a teraz Máriu Teréziu. Vedeli by ste stručne povedať, čo majú tieto postavy spoločné a čo ich rozdeľuje?

Možno by som začala hudobnou stránkou: Mata Hari a Madam Pompadour  obsahovali veľké piesne, doslova árie,  čo v Márii Terézii neexistuje. Je to moderne napísané dielo, kde sa dokonca rapuje, ale tvorcovia to neoznačili ako klasický rap, ale rytmické rozprávanie. Kladie sa dôraz na každú slabiku a táto rola bola v rámci naučenia sa, naštudovania najnáročnejšia, pretože sa nepoužíva ani klasický slovosled, no treba vidieť a počuť. Myslím, že diváci budú v šoku, ale mne sa páči, že je to novodobé, cítim sa spoločne s Mariánom Brezánim a Ľubom Horňákom priekopníčkou, pretože sme si my sadli a povedali si, prečo stále zahraničné muzikály, poď robiť niečo slovenské. Som rada, že prichádzame naozaj s niečím novým, prekvapujúcim.

Existuje po týchto troch „femme fatale“ ešte postava, o ktorej snívate, chceli by  ste ju stvárniť na doskách?

Samozrejme, už na nej aj pracujeme, vieme to dávno, dokonca to mne napadlo, ale neprezradím.

Vášho syna Jozefa II., ktorý prevezme vládu po vás, hrá v jednej alternácii populárny spevák Martin Harich, ako sa z vášho pohľadu zhostil postavy?

Potrápil sa tiež, predsa len herecké skúsenosti nemá také bohaté, ale veľmi sa do toho hodí vizuálne aj typovo, rovnako ako David Hartl. Vzťah nie je dobrý medzi nami, neustále sa hádame, pretože  môj syn brojí proti mne, protestuje proti všetkému a istý čas aj ustupujem, ale potom sa už nedám ani ja. Takže scény so synom sú veľmi zaujímavé.

Veľa materiálov ste naštudovali o postave?

Vždy to tak robím, nakúpila som si knihy, na internete som si našla, lebo teraz sa o Márii Terézii naozaj písalo veľa, nakoľko bolo výročie. Mňa každá postava zaujíma, aby som nadýchla niečo z ich života a doslova žijem život postavy, ktorú hrám.

Spomenuli ste vaše začiatky v opere, nerysuje sa žiadna ponuka?

Ľubo Horňák, s ktorým spolupracujem roky, robili sme rockové veci, orátóriá, ten využíva moje hlasové dispozície a rád ich využíva, ale konkrétne postavu v opere ani nie, ani by som to asi nestihla.

Vaša všestrannosť je známa, a známe je aj to, že ste sa pred niekoľkými dňami zúčastnili zaujímavého koncertu v Prahe…

Neskutočný koncert, vystupovala som ako hosť v programe skupiny La Gioia, ktorá oslavuje desiate výročie. Konal sa na Žofíne, kde som začínala, kde som mala svoj prvý veľký koncert v roku 1997 a bol to koncert s Big Bandom Félixa Slováčka pod názvom Sisa ve světě muzikálu a režíroval ho nemenej známy a populárny Josef Laufer. Dopadlo to fantasticky, Žofín sa stal mojou milovanou scénou, kde som spievala s Karlom Gottom, Danom HůlkomHelenou Vondráčkou, Jankom Ledeckým a ďalšími, kopec koncertov, kopec Silvestrov. Keď prišli chlapci z La Gioia, že ccú aby som s nimi tam účinkovala, hneď som im povedala, že ani netušia, akú radosť mi urobili, pretože idem na svoju domovskú scénu. Po skúške na Novej scéne, som sadla do auta a frčala do Prahy, kde sme účinkovali v zložení La Gioia, Cigánski diabli, Vašo Patejdl. Tam som zaspievala operu Carmen a dostala som neskutočný auplauz, rovnako ako za Vyznanie od Mariky Gombitovej, chlapcov z La Gioia som nahovorila na skladbu, ktorá bola napísala pre Boccelliho a Celine Dion, potom som zaspievala s Cigánskymi diablami a na záver všetci spoločne. Prenádherný fantastický koncert, kde ľudia tlieskali, šaleli, vstávali, spievali s nami. Neskutočné niečo.

Novinku máte aj v súkromí. Váš manžel ukončil svoje pôsobenie v Bukurešti a máte ho stále doma, ako si zvykáte na spoločný denno-denný život?

Najprv mu to ani nedošlo, že je stále doma, potom sa v tom zorientoval, pretože on sa tridsať rokov nezastavil, robil špičkového manažéra. Teraz som zbadala, že oveľa lepšie vyzerá, je oddýchnutý, dokonca sa naučil dlhšie spať, pretože bol zvyknutý na skoré ranné vstávanie a veľmi mu to prospieva. A čo je úžasné, všade môže chodiť so mnou sprevádza ma, a to je na nezaplatenie.

Anna Ölvecká

Foto: Autorka a René Miko