V škole varenia Radosť variť v Poluse sa veruže dejú zaujímavé veci! Majstri kuchári a kuchárky zvučných mien nás denno-denne zasväcujú do tajomstiev kulinárstva, prezrádzajú neodolateľné recepty a super triky, ktoré sa zídu nielen každej gazdinke, ale aj mužom, ktorí radi varia. Mimochodom, do Školy varenia Radosť variť v Poluse ani o mužov, ktorí sa chcú naučiť ešte lepšie variť, nie je núdza!:-) Jedným zo skvelých majstrov – kuchárov, od ktorých sa možno všeličo zaujímavé priučiť, je aj Erik Bobor, kuchár z hotela Sheraton v Bratislave. Zúčastnili sme sa jeho kurzu so sľubným názvom Bobor varí rybu a napokon sme ho aj tak trochu vyspovedali…
Ako ste v sebe objavili lásku k vareniu? Chceli ste byť kuchárom už v detstve?
Lásku k vareniu som musel zdediť. Lebo ako som sa prednedávnom dozvedel, moja pra prastará mama varila pre významných ľudí. Už v dvanástich rokoch som postával pri šporáku, keď sa doma varilo a snažil som sa pomáhať. Veľká kuchárka bola teda moja praprastará mama a ešte aj moja mama voľakedy varila v materskej škole.O iných kuchároch z rodiny neviem. Asi taký najväèší gurmán z rodiny je môj otec.
Sledovali ste aj o programy o varení?
Programy o varení som zaèal pozerať a zaujímať sa o ne až keď som študoval na strednej škole. Dovtedy ma také programy nejako nebrali a ani som velmi nepoznal tých televíznych kuchárov.
Mali ste, alebo máte nejaké kuchárske vzory?
Na začiatku to bol Jamie Oliver, vždy sa mi páčilo, ako robí zdravú a domácu stravu, ako sa snaží naučiť na školách decká jesť aj niečo iné ako burgre, sendviče a podobné veci.
Mimochodom, ktorá z tých slávnych, známych kuchárskych osobností, ktoré teraz „varia“ a očarúvajú divákov na rôznych televíznych staniciach, je vám blízka a sympatická?
Teraz, čo sa týka varenia, je mojím vzorom Heston Blumenthal.Ten robí veci o ktorých niektorí kuchári a ani iní ľudia nemajú tušenia. Síce nie som veľmi na molekulárnu kuchyňu, ale to, čo on predvádza, to je také kúzlo s jedlom.
Ste vraj žiakom pána Žideka – čo na ňom najviac obdivujete?
Áno pracoval som pod ním dva roky a za tie dva roky som sa naučil úplne ináč variť ako nás to učili v škole. Najviac na ňom obdivujem to zapálenie pre varenie
Pracovali ste v reštaurácii Flowers, teraz ste kuchárom v hoteli Sheraton, vediete zaujímavé kurzy v Škole varenia v Poluse – varíte aj doma? Alebo tam to prenecháte iným?
Pri tejto otázke som sa musel usmiať. Doma varím, ale len málo – lebo keď si predstavím ten riad, čo budem musieť potom umyť, tak to vzdám a idem sa radšej niekam najesť.
V Škole varenia Radosť variť v Poluse ste viedli kurz so záhadným názvom Bobor varí rybu. Sú ryby vaším favoritom?
Nedá sa povedať, či sú ryby mojím favoritom, ale ako rybár mám ku nim bližšie. Ale či sú to favoriti, čo sa týka varenia, ťažko povedať. Viete, v profesionálnej kuchyni si nemôžete povedať, že neľúbim mäso, tak ho nerobím. Ja napríklad nerád robím dezerty, ale keď nie je na výberm tak ich spraviť musím tak či tak.
Máte nejaké obľúbené jedlo, ktorému jednoducho neodoláte?
Ja nie som vyberavý – zjem všetko okrem granadíru (granatiersky pochod). Ale čo mám najradšej, tak to je určite vianočná kapustnica a vianočný kapor. Sú to jedlá, ktoré si síce môžete dať bežne aj cez rok, ale na Vianoce to chutí inak.
A jestvuje aj niečo, čo by ste určite nechceli ochutnať?
Sú aj také jedlá. Napríklad určite by som neochutnal nejaké bizarné jedlá, ako to robí Adnrew Zimmern vo svojej reláci, kde chodí po svete a skúša tieto bizarné jedlá. Na to by som nemal asi odvahu. Ale červíky a chrobáky by som si dal v pohode – len by nemohli byť živé…
Ktorá zo svetových kuchýň je vám blízka?
Zo svetových kuchýň mám najradšej taliansku. V Taliansku by ste s bujónmi alebo ochucovadlami neprerazili. Tá kuchyňa používa všetký mäsá, zeleninu aj ryby.
Máte rád jedlá slovenskej kuchyne? Alebo láka vás ich trochu inovovať?
Jedlá slovenskej kuchyne musí mať rád každý. Veď kde inde si môžete dať lokše s kaèacou peèienkou, slivkové pirohy alebo pečené buchty od starej mamy?:-)
V hoteli varíte najmä pre cudzincov – majú chuť ochutnávať aj jedlá zo slovenskej kuchyne, alebo dôverujú skôr medzinárodnej kuchyni?
Hotelová reštaurácia, v ktorej pracujem, je zameraná na francúzsku kuchyňu, takže, bohužiaľ, zahraniční hostia nemajú veľkú možnosť ochutnať jedlá slovenskej kuchyne. Ale šéfkuchár sa snaží zháňať slovenské jedlá aspoň do denného menu, alebo rôznych sezónnych menu a vtedy si to tí ľudia aj dávajú.
Máte nejaké, zatiaľ nesplnené, kuchárske sny?
No tých mojich kuchárskych nesplnených snov je viac. Napríklad vždy som chcel ísť skúsiť pracovať na loď alebo skúsiť variť na Sicílii.
Akú rýchlu večeru alebo obed by ste pripravili žene svojich snov?
Nejaké teľacie mäso s ľahkým pyré alebo šalát. Ťažko povedať, lebo každá žena má rada nieèo iné. Ale palacinky by som jej spravil určite. Tie má rada každá. 🙂
