Ahojte,
mám problém a neviem, čo s ním. Mám 32 rokov, krásnu ženu, rozkošného päťmesačného synčeka a pomaly už aj poriadnu depresiu, pretože začínam mať pocit, že sa deje niečo zlé a čudné, čomu nerozumiem:
Po narodení syna, ktorého sme, mimochodom, obidvaja chceli a plánovali, moja manželka Lívia žije akoby v inom svete, v ktorom ja – ako muž a milenec v jednej osobe – jednoducho nemám miesto.
Stále je ku mne milá, ale celý jej život napĺňa naše dieťa a mňa odsunula na vedľajšiu koľaj. Tým chcem povedať, že o sex, ani o žiadne nežnosti z mojej strany už nemá záujem a neustále sa vyhovára, že na to teraz, po narodení dieťaťa, nemá ani čas, ani pomyslenie! Samozrejme, že jej pomáham, aj som sa snažil prehovoriť ju, aby aspoň na chvíľočku nechala povarovať nášho synčeka svojej alebo mojej mame, ale ona o tom nechce ani počuť. Je úplne posadnutá tým, že nikto sa o naše dieťa nepostará lepšie ako ona…
Dokonca má už tendencie vysťahovať sa odo mňa zo spálne do detskej izby, aby som ju pri synčekovi nerušil a aby vraj ani oni nerušili mňa. Po narodení syna aj na prechádzky najradšej chodí sama – všimol som si, že keď sa chcem pridať, je z toho nejaká nervózna.
Myslíte si, že je to normálne? Alebo len prechodné? Cítim, že sa mi manželka po narodení syna úplne vzďaľuje a ja neviem, čo s tým… Poradíte mi? Myslíte si, že je to normálne a časom to prejde, alebo že niekoho má…?
Ľubo
Woman radí:
V rubrike “Woman radí “na vaše otázky pravidelne budú reagovať Karin a Lucian. Keďže zvyčajne ide o medziľudské vzťahy, citové problémy, ale aj iné otázky intímnejšieho charakteru, s ktorými si neviete poradiť, možno vám pomôže, ak sa k vášmu problému vyjadrí žena i muž. Dúfame, že vám pomôžeme správne sa rozhodnúť…
Ako to vidí Lucian:
Milý Ľubo,
moju knihu Prvá pomoc pri partnerských problémoch som písal s poznatkom, že každý z nás si myslí, že jeho partnerské problémy sú jedinečné a pritom ich už pred nami riešili za stáročia desaťtisíce iných párov. Jasným príkladom je po pôrodný stav ženy. Veď si uvedomme, že to dieťa prišlo na svet tou istou cestou, ktorou bolo počaté a na zahojenie tej rany je nutný istý čas. Navyše tu hrozí tzv. laktačná psychóza. Buď rád, že nezažívate to, čo medicína už dávno pozná: „Laktačná psychóza alebo popôrodná depresia sa týka mnohých mamičiek, predovšetkým prvorodičiek. Sú často nediagnostikované. Nepriaznivo ovplyvňujú kvalitu života nielen samotnej ženy, jej dieťaťa, ale aj celej rodiny. Obdobie po pôrode je vyčerpávajúce. Okrem únavy, sa dostavia aj pochybnosti a obavy. Tie má matka najmä zo vzťahu k dieťaťu. Nasledujú́ rýchle fyziologické́ hormonálne zmeny, prudký́ pokles estrogénov a progesterónu. Ak sa nakombinujú́ rôzne faktory, dochádza i k zmenám mozgovej neurotransmisie. To vedie k vývoju psychických zmien a porúch.“
Ako píšem v zmienenej knihe: „…Ľudské mláďa sa dramatickou evolúciou našej mozgovej kapacity stalo čoraz krehkejším tvorom, ktorého vývin ďaleko prekračuje traumatický okamih pôrodu. Fyzické i psychické dospievanie je predĺžené na, v živočíšnej ríši, nevídanú dĺžku 15-tich až 18-tich rokov… Takýto tvor však nevyhnutne potrebuje adresnú opateru a na seba priam sebecky fixovaný rodičovský pár, ktorý by mu v amorfnej tlupe nikdy nevenoval toľko pozornosti. Kým u väčšiny živočíšnych druhov povinnosti rodičov končia zrodením nového tvora, na ktorého prípravu do života vystačí samica sama, pri ľudskom páre sa pôrodom súhra muža a ženy v skutočnosti ešte len začína.“
A vysťahovanie zo spoločnej spálne? Veď je to láskavosť od tej ženy a už aj matky. Muž musí zarábať a zarábať môže, keď je vyspatý. Ja som to rád privítal. Nemusím predsa riešiť každé bruchabolenie malého človiečika, keď to dokáže vyriešiť moja žena!
Takže tá rada je prostá – všetko vyrieši čas. Držím palce!
Ako to vidí Karin:
Ľubo, určite si nemyslím, že Tvoja manželka niekoho má…! A viem si predstaviť aj to, že sa v súčasnosti môžeš cítiť vo vašom vzťahu aj tak trochu odstrčený – veď doposiaľ si bol stredom jej vesmíru iba Ty, boli ste iba Vy dvaja – spolu ste zaspávali, spolu ste sa prebúdzali a odrazu je všetko úplne ináč. Aj manželka sa zmenila – zmenilo sa jej telo a určite i myslenie, a ona je odrazu zodpovedná za malého bezbranného človiečika, ktorý prevrátil celý jej doterajší život naruby. Aj svoju lásku už musí deliť napoly a tak nejako prirodzene momentálne venuje viac pozornosti a lásky tomu, o ktorom je presvedčená, že ju potrebuje viac, že si bez nej neporadí. Akosi pritom všetkom zabúda na to, že aj Ty veľmi potrebuješ jej lásku…
A možné je aj to, že sa pod vplyvom všetkých tých zmien (aj hormonálnych) v súčasnosti ani necíti také atraktívna ako predtým. Možno sa aj tak trochu hanbí za svoje zmenené telo a necíti sa celkom dobre vo svojej koži. Buď trpezlivý a skús jej spríjemniť život malými a milými prekvapeniami. Napríklad prídeš domov skôr ako inokedy, prinesieš jej zákusok, dáte si spolu čaj, kávičku, či horúcu čokoládu, ponúkneš sa, že synčeka večer dáš spať Ty a ona nech si dopraje zatiaľ kúpeľ, pozrie film a podobne. A možno by si ju aj potešil, keby si ju prekvapil a vybral by si sa jej naproti tam, kam chodí so synčekom kočíkovať…
Situácia vo Vašej rodine sa zmenila, a tak sa budú meniť aj Vaše zvyky. To však neznamená, že to nemôže byť príjemné! Skúste si zaviesť nejaký nový rituál, ktorý sa Vám obom bude páčiť – niečo, čo Vám obom bude robiť radosť a na čo sa budete tešiť. Uvidíš, že potom prídu aj nežnosti a všetko ostatné.
