Moderátorka hlavnej spravodajskej relácie prechádza zložitým životným obdobím, no nestráca ani nádej, ani úsmev na tvári. Ochorenie, ktoré momentálne rieši – nález na mozgu, operácia a liečba – vyvoláva množstvo akcií a reakcií a Adriana Kmotríková zapĺňa titulné stránky novín a časopisov. A nemá problém hovoriť o čomkoľvek.
Stali ste sa krstnou mamou knihy Renáty Názlerovej – Návod na obsluhu lásky. Existuje recept, ako si lásku ochraňovať, udržať, obsluhovať?
Neviem, či existuje všeobecný recept, možno ich je viac, na každého platí niečo iné. Samozrejme by ho každá z nás uvítala, pretože nepoznám ženu, ktorá by sa kvôli láske netrápila. Sama som zvedavá, čo sa v knihe dozviem.
Koľkokrát vás potrápila láska v živote, veľa?
Joj, ja sa celý život trápim s láskou (úsmev). Možno nie každý deň, ale celý život.
V súčasnosti ste veľmi sledovaná osoba, bohužiaľ je to v súvislosti s pomerne ťažkým ochorením, z dlhovlásky, pyšnej na svoju hrivu, sa stala krátkovláska. Ako vnímate, že ste terčom mediálneho záujmu?
Krátke vlasy sú tou najpríjemnejšou vecou, ktorá sa okolo mňa deje, pretože nikdy som sa nenapočúvala toľko komplimentov, že som sexi, ako práve s krátkymi vlasmi. Celkovo však prežívam veľmi zlé obdobie, už niekoľko mesiacov sa necítim dobre, novinári ma stále naháňajú. Uvedomujem si, že je to ich práca, aj to, že mám prácu, ktorá s tým súvisí. Nemyslím si však, že som povinná sa spovedať.
Na strane druhej nemáte problém uvádzať veci na pravú mieru a otvorene hovoriť o svojej chorobe?
To áno, ale občas sa objavia veci, ktoré ma zraňujú, občas sa niečo prekrúti, ale aj to beriem ako súčasť toho a daň za to, že som na obrazovke.
Kde a kedy ste získali nadhľad, že áno – je to súčasť mojej práce, musím rátať aj s tým, že sa mne napíše občas, čo nie je celkom také ako v skutočnosti?
Nadhľad prišel časom, ale niekedy ma stojí dosť nervov, dokonca aj nakričím na niekoho, kto je najbližšie. Potom si naraz uvedomím, veď to nie je až také hrozné, stávajú sa aj horšie veci. No a človek sa vyrovná so všetkým, hovorím si – môže byť aj horšie.
Riešite ráno noviny – čo kde o mne zase napísali?
Nie, nie, od júla, keď sa na mňa vrhli médiá, nerada chodím na benzínové pumpy. Keď sa zbadám na titulke, je mi z toho trochu zle a nie, nechcem vedieť čo o mne píšu (úsmev). Aj keď musím priznať – väčšinou píšu pekne a dobre, ale nemám rada, keď ma ľutujú.
Priznám sa, hoci som sama novinárka, príde mi minimálne neslušné, ak je na titulke veľká fotka a vedľa obovskými hrubými písmenani RAKOVINA…
Na druhej strane, tým, že som sa otvorila ja, stretávam mnoho ľudí, ktorí majú podobné trápenie, či už cudzí alebo známi, majú potrebu s mnou o tom hovoriť, zdôveriť sa mi. Ľudia sa stotožnia, že aj Karel Gott má chorobu ako ako každý iný človek.
Vy ste odjakživa známa tým, že ste naklonená charite, myslíte si, že je aj toto forma charity – pomôže to ľuďom, že aj ona má problém?
Sama som mala choré dieťa a viem sa vžiť do situácie a pocitov rodičov, ktorí prežívajú niečo podobné. Áno, som náchylná charite, potom niekedy aj nestíham, ale robí mi radosť pomáhať, hlavne keď cítim spätnú väzbu. A hlavne ak ide o deti.
Ako mladá ste sa zamilovali, vydali, potom prišiel rozvod, museli ste sa vyrovnať so stratou dcérky, teraz sama bojujete s tou najhoršou diagnózou. Aj sa občas spýtate, prečo práve vám bolo naložené toľko uniesť v živote?
Určite áno – niekedy si položím otázku, prečo musím stále niečo znášať (úsmev), ale asi niko nie je dokonale šťastný. Každý má nejaké aj to trápenie, či menšie alebo väčšie. Pravda je, že mám také väčšie nadelené (úsmev).
Deti sú najlepší liek na všetko, najväčšia radosť, čo okrem nich vám pomáha dostať sa z chmúrnych myšlienok?
Moje deti už nie sú len radosť (smiech), lomcuje nimi puberta. Nechcem o nich veľmi hovoriť, medializovať ich, ale samozrejme, ma drží pri živote myšlienka na to, aby som sa o ne dokázala postarať. Nielen teraz, vo veku, keď chodia do školy, ale aj potom neskôr, mama je potrebná vždy.
Máte kamarátsky vzťah, dobehnú sa priznať aj keď niečo vyvedú?
Keď niečo vyvedú, prizná sa to za ne… Nedávno som bola v práci a pobili sa – ťahali dvere každý z jednej stany tak, že ich s pántami aj kusmi dreva vytrhli, takže neviem kto to opraví (úsmev). Tak sme sa o tom porozprávali a odpustila som im.
Čo vás čaká najbližšie dni?
Hosťovačky v rôznych reláciách, bola som v Inkognite a idem do Nikto nie je dokonalý – som rada, lebo sú to humorné relácie. V poslednom čase vyhľadávam humorné aj knihy, nie psychologické ako tomu bolo doteraz, pretože mám dosť vlastného psycha (úsmev).
Nedávno ste sa objavili aj na módnych prehiadkach v úlohe modelky, prijímate rada podobné pozvanie?
Áno, rada, lebo ako každú ženu bez ohľadu na povolanie, ma móda zaujíma. Horšie je to, keď už mám chodiť po móle, stále si myslím, že to ani neviem. Nie je jednoduché byť modelkou. V poslednom čase dosť veľa pózujem, pretože robím veľa rozhovorov a nezdá sa to, ale nie je to ľahké.
Už sa chystáte na Vianoce doma?
Deti sa ma už pýtajú, čo by som chcela, ale inak nie…ešte máme čas.
Anka Ölvecká
