Celeste Buckingham si splnila väčšinu svojich snov

Finalistka druhej série Superstar vydala svoj debutový album v roku 2011 a rovno bola nominovaná na na cenu MTV Europe Music Awards. O rok neskôr ako osemnásťročná stískala v rukách  prvú sošku OTO ako speváčka roka. Toto si zopakovala aj v roku 2015. V minulom roku získala ďalšiu významnú sošku – Krištáľové krídlo. Okrem dvoch sošiek z posledného roku Slávika v roku 2012 si tento rok odniesla cenu SOZA ako speváčka roka. Šťastie sa na ňu usmieva aj v súkromí – randí s bubeníkom kapely Lavagance, Robertom Dandom. V krásnom prostredí DPOH sa uskutočnil aj náš rozhovor, ešte so soškou SOZA v rukách.

Celeste Buckingham

Pri preberaní ceny ste povedali, že ďakujete slovenským poslucháčom, že vás prijali za slovenskú speváčku.  Máte  naozaj veľa ocenení, kde ich doma ukladáte?

Akurát som riešila s blízkymi, že už nie je miesto na poličke, ak by som nejakú dnes dostala (úsmev). Nechcem to brať ako samozrejmosť, každá z cien ma poteší, milo prekvapí, stále pri preberaní mám tie isté nervy ako pri prvej, bije mi srdce ako o život. Som rada, že ostáva vo mne pocit, že každá nová cena je pre mňa niečo výnimočné.

Pamätáte si prvú – za čo bola?

Samozrejme, posledný ročník Slávika, kde som získala Objav roka a  Strieborného slávika ako speváčka roka. Z Objavu roka som sa vtedy veľmi tešila s celým mojím tímom, pretože to bolo mimoriadne ocenenie nás všetkých, preto si myslím, že je veľká škoda, že táto anketa už nefunguje rovnako ako Aurel. Myslím si, že je málo príležitostí oceniť spevákov a teraz nehovorím o sebe. Na Slovensku je mnoho mladých nových talentovaných ľudí, zaslúžia si prezentáciu a ocenenia, preto som vďačná, že SOZA nezabúda a oceňuje.

Teda pocity, keď ste si po ňu kráčali na javisko?

Výdych, nádych, nervy po celý čas, dnes mám rozprávací deň, pretože som mala prednášku so Sajfom a Majkom Spiritom pre Trend, takže sa mi aj ľahšie hovorilo. Okrem toho,  práve nedávno som bola ambasádorkou SOZA v Bruseli priamo v európskom parlamente, čo sa týka lepšej ochrany autorských práv pre našich umelcov. Preto mi napadlo spojenie nazvať členov SOZA rytiermi.  Myslela som to vážne, lebo autorské zväzy sú akousi poslednou ochranou umeleckých práv.

Na rôznych akciách môžeme vidieť dnes množstvo akože spevákov, jeden človiečik so samohrajkou, speváčka –  s prepáčením len tak spieva piesne, ktoré doslova kradne z repertoáru naozajstných spevákov, ako je toto vôbec možné?

Hudba je slobodné dielo, každý si ju môže dovoliť, cíti emócie, v tom je krása hudby. Treba rozdeľovať,  či je hudba zneužitá, alebo len milo prezdieľaná. Nie som odborníčka, hoci som ambasádorka. Viem, že SOZA sa zaoberá prípadmi, keď sa deje akcia, nie je nahlásená a ešte nie je dodaný playlist piesní, ktoré tam odzneli.

Celeste Buckingham

V ďakovačke ste spomenuli  nedávno zosnulému speváka z Hexu Ďuďa, že vás učil frázovať. Ako to máte dnes s frázovaním slovenských textov?

Stále je to katastrofa, ale myslím, že aj vďaka Ďuďovi o niečo lepšie, no skôr mi učaroval jeho prístup. Ako mladú umelkyňu ma mohol odkopnúť, ale venoval sa mi, dokonca to mám zachytené na videu, ako hrá na gitare a vysvetľuje mi, čo a ako mám spievať. Neboli sme doslova kamaráti, ale túto spomienku mám krásnu.

Ako to vidíte ďalej, zabrúsite v speve viac do slovenčiny?

Uvidíme, teraz ma čaká spolupráca s českým raperom Amkom, mladý  šikovný človek. Do konca roka vyjde nová pesnička a neviem, čo ma čaká v novom roku. Rozhodla som sa, že nechcem, aby som mala všetko naplánované do detailov, lebo práve na tomto som vyhorela. Chcem tak voľnejšie, ale album do konca budúceho roka určite áno.

Bránite sa plánovaniu, čo také spontánne ste naposledy urobili?


Jooooj, každý môj deň je spontánny. Dnes som bola veľmi zodpovedná, lebo som trochu chorá a tak medzi zvukovou skúškou a večerným predstavením som normálne zašla domov, zabalila sa do deky a pila čaj. Normálne by som behala po meste (smiech).

Vekom príde ten pocit, že nemusím byť všade…

Práveže mám niekedy pocit, že veľa zameškávam kvôli robote, teraz aj kvôli chorobe, ale samozrejme, nemôžeme byť všade a stihnúť všetko.

Povedali ste dnes ďalšiu krásnu vetu, že napriek tomu, že ste švajčiarsko – americká imigrantka, máte možnosť byť slovenskou speváčkou. Okrem spievania sa však angažujete aj vo verejnom živote, ako prijímate podobné úlohy ako byť ambasádorkou SOZA v Bruseli?

Vážne a s vďačnosťou. Bude to znieť možno zvláštne z úst 24-ročnej ženy – splnila som si väčšinu svojich snov. Práve preto si vytváram nové sny. Jedným z tých snov je aj byť akousi advokátkou, hlasom, ambasádorkou pre ľudí, pre skupiny, pre menšiny, spoločnosti ľudí, ktorí ten verejný hlas až taký silný nemajú. S pokorou prijímam, musia ma však osloviť a musím sa s tým stotožniť, čoraz viac sa stávam speváckou diplomatkou pre rôzne projekty. Zároveň som založila vlastnú neziskovku, ktorá sa venuje deťom a mládeži zo znevýhodnených pomerov – od rómskych detí cez deti z rodín s malými finančnými prostriedkami, či deti, ktoré zažili domáce násilie a deti z domovov.

Priznám sa, pred asi troma rokmi sme robili rozhovor a oslovili ste ma nesmiernym prehľadom o našom zdravotníctve, hoci otec je lekár a mali ste k tomu blízko. Fascinovalo ma, že mladé dievča, ktoré má naháňať chlapcov a kariéru, sa venuje takýmto závažným témam…

… ale ja naháňam chlapcov, aj kariéru (smiech)…ale popri tom dokážem premýšľať aj nad klimatickými zmenami, nad zdravotníctvom na Slovensku, či korupciou. Áno, mám všetko, čo potrebujem, možno aj viac. Úspech, spomínané ocenenia, mám možnosti do budúcna, som zdravá, čo je najviac, mohla by som mať situáciu okolo „na háku“. Práve si však myslím, že človek, ktorý má všetky tieto vymoženosti,  sa má podeliť s ľuďmi, ktorí tú istotu, niekedy ani nie vlastnou vinou, nemajú. Mojou povinnosťou  a zodpovednosťou je byť informovaná o témach, ktoré kvária spoločnosť, v ktorej žijem.  

Ste tak vychovaná?

Nie je to nič, čo by napadlo mne samej. Dlhodobo nás rodičia pripravovali na tento spôsob života, nebyť ľahostajná voči spoločnosti. Sami sú akademici, prežili úspech a pochopili, že niečo z toho vedia ponúknuť aj našej spoločnosti. Môj otec ako mladý lekár bol jeden z prvých, ktorý chodil liečiť zadarmo ľudí, ktorí nemali na lekárov, mamina vyučovala zadarmo deti, u ktorých videla potenciál, ale rodičia nemali na ich štúdiá. Príklad bol úplne dokonalý a okrem toho rodičia s nami o tom hovorili, že nie sme tu len sami pre seba,  svet nebude fungovať, keď budeme myslieť len na seba.

Vaša sestra tiež spieva. Carmel Paradise bude tiež vyhľadávaná ambasádorka?


Už aj je veľká aktivistka pre LBGT komunitu, psychické zdravie, je inteligentnejšia ako my všetci dokopy, takže o chvíľu nás prekoná.

Čo sa týka zdravia sama ste tvárou pre ochorenie migrény, a nie náhodou…

Sama som migrenička, stále to zažívam. Zlepšilo sa to, ale migrenici sú neustále v ohrození, že to príde, nie každý sa vylieči z toho stavu. Mnoho ľudí si myslí, že bolesť hlavy je migréna, ale nie je. Vás bolí hlava, čo neznamená, že máte migrénu. Dobrá správa je, že sa to dá liečiť, ale na druhej strane treba upozorniť na to, že je to iný stav bolesti ako bolesť hlavy a uvedomenia si tých bolestí. To nie je len, že niekto sa zabudol napiť vody, či má stres a vznikajú bolesti hlavy, niekedy je to genetické a ľudia naozaj bojujú s tým doživotne. Našťastie, som na slabšej strane barikády, ale zažívam ich dosť pravidelne, vtedy vypnem, zamknem sa doma. Mám systém, lebo som bola odborníkmi poučená ako treba k migréne pristupovať.

Zažili ste situáciu, že ste museli nejaké dôležité povinnosti odrieknuť kvôli migréne?

Našťastie nie, ale stalo sa mi, že som vystupovala s migrénou, do toho som dostala teplotu. Na parkovisku po akcii som pri aute odpadla a môj manažér Lumír Mati ma ťahal na pohotovosť. My výnimočne rušíme akcie, to naozaj musí byť veľmi veľmi zlé. Nedávno som práve musela zrušiť účinkovanie na charitatívnej akcii, lebo som nemala hlas. Kým stojím a spievam, tak idem.

Lumír stojí pri vašej kariére od začiatku – ako ste sa dali dokopy?

Pred rokmi ma zavolal, ako i ďalších umelcov, vystupovať na evente, ktorý organizoval. Bolo to v nákupnom centre, spievala som pre desať ľudí a po rokoch mi povedal, že ho zaujalo, že hoci tam bolo pár ľudí,  spievala som ako pred tisíckami divákov a to ho dostalo. Na koncerte bola aj moja mama. Mala som vtedy šestnásť rokov, chodila so mnou a pol roka ho lámala, aby si ma zobral pod ochranné krídla, lebo mala pocit, že on môže zo mňa vydolovať niečo, čo tam bolo a on to videl.

Naozaj ste boli mladá a je úžasné, že stále máte okolo seba tých istých ľudí, pretože so slávou sa menia ľudia okolo…

Nesmierne si vážim, že ostali so mnou a hlavne to, že mi verili. Situácia bola taká, že ľudia boli ku mne milí, ale neverili, že som nejaký reálny produkt, ktorý má šance so slovenskými producentami a spievaním po anglicky sa presadiť. Preto stále so mnou je Lumír ako manažér, Aďa Čahojová ako promo manažérka a producenti, ktorí mi verili. Už je to rodina a rodina sa neodhadzuje.

Idete si občas aj na nervy?

Jasné (smiech). Myslím si, že všetkým leziem na nervy v mojom tíme, ale máme nepísanú dohodu o vzájomnom rešpekte. Platí o každom – od technikov cez kapelu, producentov, manažérov, že vitaj do rodiny a rešpektujme sa.

Máte výhodu, že vás nerieši bulvár, maximálne si rypnú na adresu vašich kíl – ako to znášate?

Mám na toto krásnu príhodu, keď moja maminka po rokoch pribrala po deťoch, stres z práce a podobne – moji rodičia sú spolu dvadsaťšesť rokov.  Stála pred zrkadlom, skúšala si šaty, ktoré jej už nesedeli. Vždy skonštatovala: Som veľká, ťažká, nič mi nie je dobré… A môj otec jej vtedy povedal: Aspoň je na tebe viac čoho milovať, obdivovať. Vyrastala som v tomto, ale potom predsa len prišlo obdobie, kedy som sa zaoberala myšlienkou ako vyzerám a ako by som mala vyzerať, aby som si mohla trúfnuť vôbec sa postaviť pred svetlá kamier a vyjsť na javisko, ukázať sa v televízii… Kedy a kde sa vzala vec, že kilá súvisia s krásou? Mýlime si aj krásu a sexappeal, nie je to to isté, ale to nechcem rozoberať. Vráťme sa k tým kilám. Uvedomila som si, že toto naozaj nie je podstatné, koľko vážim, treba byť zdravý, mať túžbu niečo dokázať, makať… Maximálne ma mrzí, že mám červený nos z toho, ako som prechladnutá. Akonáhle nejaký chlap začne riešiť – mala by si schudnúť – preč s ním! Nám toto tlačí spoločnosť, ale  je to inak.

A celkom na záver: Ste zamilovaná?

Áno,  som.