DigiCasanova a jeho koniec

A začalo to tak dobre!  DigiCasanova sa s pýchou pozrie na stenu nad počítačom. Je celá polepená portrétmi žien, ktoré už mal. Veď výber zo 16 000 žien najväčšej internetovej zoznamky krajiny, o tom sa pôvodnému Casanovovi mohlo len snívať.

DigiCasanova prižmúri oči, spomína…

Lepší štart si ani nemohol priať. Hneď jeho prvá návnada menom Max235 zabrala. DigiCasanova mal jasný strategický plán.

DigiCasanova
stock.adobe.com

Na internetovej zoznamke nikdy nevypĺňal charakteristiky svojho druhého, digitálneho JA. A zásadne neoslovoval sám. Čakal. Nikdy nie dlho. Ženy sú zvedavé. Chcú poznať neznámeho. A nie je ťažké vytvoriť pre každú toho pravého. Len čo sa nejaká ozvala, rýchlo si pozrel jej charakteristiky. Ak milovala astrológiu, čínsku kuchyňu a aerobik, Max235 bol v tom všetkom šampión. Vždy miloval zvieratá. Zásadne nehovoril o sexe. Ani v narážkach. A odmenou mu bol skvelý sex. Mundus vult decipi – Svet chce byť klamaný, ako hovorievali starí Rimania.

DigiCasanova zásadne volil z troch možností zoznámenia – sex, flirt a vážne – len „vážne“. Odmenou mu bol skvelý sex, ktorý nemyslel vážne. Mundus vult decipi.

DigiCasanova si zistil, že ženy v zoznamkách majú priemerne 29,1 rokov, ale najväčšiu skupinu tvoria tie medzi 30 až 44-timi rokmi. Teda už skúsenejšie a tiež sklamanejšie. Rozvedené, alebo žijúce v podivuhodných manželstvách. Viaceré uvádzajú, že ten pravý erotický zážitok ešte nezažili. Tak im ho doprial. Mundus vult decipi, ergo decipiator.

Na internetovej zoznamke klamú takmer všetci. Ale DigiCasanova klamal najlepšie. A veľmi stručne. Zásadne sa nerozpisoval, šiel rovno na vec. Vec sa tak notoricky opakovala, že ju mal už uloženú po ruke v počítači. Bola to jediná veta – „Vieš, slová mnohé zakryjú, preto som radšej za stretnutie. Kedy máš čas?“. Na stretnutí ohuroval svoje obete opačným prístupom. Pretože nakoniec, ale až naživo, hovoril vždy pravdu. Tá sa tak notoricky opakovala, že ju mal už uloženú v mobile a mohol ju prakticky len prehrávať. Bola to jediná veta – “Vieš, klamal som, ale to je tým, že som ťa chcel stretnúť a bál som sa, že by si neprišla. Ale teraz už hovorím len čistú pravdu. Veď sa pýtaj.” Ony sa pýtali a on odpovedal všetko, čo chceli počuť.

   Max235 žil takmer dva mesiace a DigiCasanova si nespomína na krajšie obdobie svojho života. Za deň mal dve aj tri zahrievacie stretnutia a aspoň raz sex (to na druhom, či vo výnimočnom prípade až treťom stretnutí). Bolo toho toľko, že si musel viesť komplikovaný archív a ešte komplikovanejší harmonogram. Najväčší guláš mal v menách, lebo Kajka sa samozrejme volala Sisa, Sisa sa volala Mária a Majka sa volala Fedor. Ten magor Fedor totiž naozaj chcel vedieť, aké je to byť ženou na zoznamke. A potom sa v tom vyznajte! O pár kontaktov aj prišiel, keď si ich v odpovediach poplietol. Ale to boli len zanedbateľné straty. Tajomstvo jeho úspechu bolo v tom, že bol takmer neodmietnuteľný, lebo sa o ňom takmer nič nedozvedeli. Prichádzal ako veľké tajomstvo a tak aj odchádzal. Takmer nikdy nedával číslo svojho mobilu. Bol taký opatrný! A predsa to raz prišlo. „To” bola Obryňa.

   Mal ujsť. Teraz to už vie naisto. Ale mal akurát také suchšie obdobie, sex len obdeň, a treba priznať, prišla na neho pýcha. Prestal byť opatrný, poslal Obryni (ktorá sa samozrejme na zoznamke volala Kamilka a bola štíhla) nielen svoj mobil, ale aj foto. Kúpil si akurát nový digi-foťák a nemal sa komu pochváliť, debil.

Priťahovala ho ako filatelistu známka-poškodka. A mal aj vypité. Skrátka bol za frajera a prišla na neho tá známa výzva rutinérov – také niečo ešte nemal. Šlo by to? Aké to bude? A dá hneď? Lebo to bola podmienka, ktorú si v duchu dal. Keď už tráviť čas s takouto obludou (bola fakt veľká a keď hovoríme veľká, treba povedať, že veľmi veľká a navyše, ako si s ľútosťou všimol, vôbec sa to neodrazilo na veľkosti jej pŕs, boli podpriemerné), tak k veci. Lenže ona sa nezdráhala ani chvíľu. Šli teda do jeho ateliéru, v skutočnosti kutice prerobenej z časti povaly starého domu, kde sa pôvodne vešala bielizeň. Ani vodu tam nemal, staré mesto, čo už by ste chceli…?

   Obryňa v neskutočnom tempe stiahla liter vína takmer skôr, než ho stihol otvoriť. Kým zašiel k malému výklenku do prastarej chladničky z doby lovcov mamutov pre ďalšiu fľašu, povedala, že jej je teplo (a to nemal ani radiátor) a ostatné už bola opitá rutina. DigiCasanova si pamätá len na to, že napriek svojej bohatej praxi takmer nenašiel v labyrinte fáld a faldičiek cestu do raja. Rozhodne to nebol žiadny z jeho brilantných výkonov. Ale Obryňa bola spokojná. Keď bolo po všetkom, pritisla si ho na svoju plochodrážnu hruď a povedala:

   „Už viem, že na toto som celý život čakala. Mňa sa už nezbavíš.”

   DigiCasanova sa len pripito usmial – neveril, debil.

Od tej doby sa strhlo peklo. Obryňa bola všade. Bola neprehliadnuteľná. Volala mu. Posielala SMS-ky. Každý večer čítal:

„Posielam Ti ,zlatino, jednu nočnú pusu, plnú vášnivej túžby a nežného napätia.”

Alebo: „Posielam Ti objatie, ktoré ochráni aj povzbudí, posielam kúsok seba, nech som aspoň na diaľku s Tebou.”

Alebo: „Posielam Ti pozdrav, chcem byť bližšie teraz hneď. Tak vtlačím bozk vankúšu, i keď patril Tebe.”

A sto iných variantov na kľúčové slová posielam-pusa-objatie-Tebe-Teba-Ti a hneď.

   Potom prišli aj MMS-ky, na ktorých bola nahá! Kúpila si kvôli tomu najnovší mobil, aby boli zábery pekne farebné. Len drobná chybička, nikdy sa na displej nezmestila celá. Aj tak jej mal dosť. Najmä, keď na všetkých bolo veľkým CMUK a NAVŽDY TVOJA.

Čakávala pred bránou do ateliéru. Takmer vypátrala jeho prácu (to sa fakt spotil). Ale stále si myslel, že keď nebude reagovať, prejde ju to. Strašne sa mýlil, debil.

Pri všetkej rutine si vôbec nevšimol, že zoznamka má aj funkcie, ktoré nepoužíval. Napríklad na každej stránke účastníka bolo vidieť, kto ju navštevuje a teda aj to, s kým komunikuje. A hneď k tomu linky na všetky tie „rybenky“ (volal ich tak, veď Max235 bol predsa háčik!), ktoré mu písali. Láska Obryňu vybavila nesmiernou vynaliezavosťou a trpezlivosťou. Objavila túto funkciu a VŠETKÝM jeho rybenkám napísala! Bola to katastrofa. Kto už viac uverí ohrdnutej žene, než iná ohrdnutá žena?! Veď ich nemohol zvládnuť všetky! Nutne musel opúšťať bývalé pre tie nové! A mnohé z nich zažili ďaleko lepší sex, než Obryňa! Jeho chybou bolo, že bol príliš dobrý. Ich pomsta nemala hraníc. A pritom on sa cítil ako sanitár, samaritán, prvá pomoc osamelým dušiam. A takáto nevďačnosť – za dobrotu na žobrotu. Ale to nestačilo. Začali sa stretávať! Utvorili KLUB žien zvedených Maxom235! Na ich stránkach sa začali objavovať jeho fotografie s varovaním (debíííííl). DigiCasanova musel ujsť. Prejsť do ilegality. Falošnú identitu zmeniť za ešte falošnejšiu.

Novinka, Fredd77, žil len týždeň a hanebne zahynul. Odhalili ho! Veď už vedeli, že majú ísť po chlapovi, čo zásadne nevypĺňa charakteristiky a z troch možností zoznámenia – sex, flirt a vážne – volí len „vážne“. DigiCasanova s ľútostivým povzdychom opustil svoju majstrovskú fintu. Ale vymyslel ešte lepšiu! Nový, Ziss56, vyplnil v kolónke „Sexuálne zvyky a praktiky“ len jedinú otázku, práve tú, čo NIKTO nevypĺňa. Je to otázka – úchylky. DigiCasanova tam napísal – Nemyslím si, že je úchylka milovať sa celú noc. Kolosálny úspech, veľký potlesk, nespočetné gratulácie. A opäť veľký sex. Ale len desať dní.

Trestuhodne zabudol, že na internetovej zoznamke klamú takmer všetci. A, hlupák, naletel. Fakt im veril. Pravda, bol už dlho na úteku a tak bol aj trochu precitlivelý. CHCEL im veriť. Tak si dal, omylom, rande s Obryňou!

Nebola hlúpa, vedela, že by ju v dave uvidel na dva kilometre. Mali sa stretnúť v bistre. Keď do neho vkročil, nebol tam nikto, len zamilovaný párik a čašník. Obryňa číhala za dverami. Myslel si, že je to skriňa na elektroinštaláciu alebo poplašné zariadenie. To jeho nefungovalo. Kompletne vypol, zamrzol mu hard-disk a vypovedali kolená. Ani obraz, ani zvuk. Vôbec nič nepovedal. Neprotestoval, nebránil sa. Obryňa si ho odviedla do auta a za mesto. Bola jar, všade okolo zúrili hormóny. Všetci boli besní z toho sexu, vtáky, mravce, kvety. Všetko bolo až vulgárne nadržané. Ešte aj tie puky na vetvičkách stromov… A uprostred tejto bezhraničnej lásky DigiCasanova drel a drel a drel. Dal do toho úplne všetko. „Arbeit mach frei“ – „Práca oslobodzuje“ stálo na bránach koncentrákov. A DigiCasanova túžil po slobode, zahladení trestu, zabudnúť, oddrieť si amnestiu. Ale mýlil sa. Po takomto dôkaze lásky, ako by na neho mohla Obryňa zabudnúť? A ešte horšie, pochválila sa všetkým v KLUBE. Ziss56 bol zakrátko zavalený výčitkami tých druhých, s ktorými nebol, lebo sa im vyhýbal, lebo ho prenasledovali, aby sa mu pomstili, ale teraz už je všetko odpustené, len treba dohodnúť kde, kedy a o koľkej. Ziss56 musel zomrieť.

Odvtedy sa z neho stal štvanec. Ateliér musel zrušiť. Zástupy osamelých žien pred ním vzbudzovali nežiadúcu pozornosť. Samozrejme, že si zmenil mobil. Pre istotu dvakrát. Dôkladne zametal stopy. Nové háčiky (Dann232, Will447, Zoss909 a mnohí iní) menil každé tri dni. Ale skúste sa zoznámiť do troch dní? A aj keď nejaká zabrala, bál sa ísť. Už by šiel aj len tak, do kina, na vernisáž, do kaviarne. Ale popálený sa bojí aj vyhorenej zápalky.

A dnes tá katastrofa. S určitosťou vie, že našiel tú pravú, čo by s ním išla len tak, do kina, na vernisáž, do kaviarne. Zúfalo sa tej šance držal, písali si už skoro každú pol hodinu. V práci na neho pozerali ako na blbca, ale skúšal to aj tam. Teraz sedí doma. Vie, že sa mali stretnúť a že mala poslať detaily — miesto, čas a poznávacie znamenie. Šiel by, kam len ONA bude chcieť. Ale už sa to asi nedozvie. S hrôzou si uvedomil, že nevie, ako sa volá jeho aktuálny háčik a aké má heslo. Toľkokrát ich zmenil, že si to už prestal písať. A možno to aj niekde zaznačil, ale nevie ten poondiaty záznam nájsť. Prehľadal už naozaj všetko. Skúsil všetky varianty, ktoré mu napadli. Dokonca sa dostal na hroby niekoľkých svojich predošlých háčikov, ale ten aktuálny nenašiel.

Digitálny Casanova už pol hodiny neurobil nič a tak šetrič obrazovky zatiahol digitálnu roletu. A tak tu teraz sedí bez pohnutia pred počítačom. Je tak sám…