Život nás niekedy naozaj poriadne prekvapí!
Rozvedená, 30-ročná atraktívna modrooká brunetka so záväzkami“ – tak nejako by som mohla charakterizovať samu seba pred niekoľkými rokmi, keď som sa ocitla, krátko po rozvode, sama s dvoma malými deťmi. Bola to zúfalá situácia, ale manželstvo s mužom, ktorý sa radšej než na svoju rodinu pozeral so svojimi kamarátmi na dno pohárika, bolo oproti tomu skutočným peklom. Totálny nezáujem o rodinu, večný nedostatok peňazí, nočné hulákanie na celý dom a následne zase vynucované uzmierovanie a sľuby, že sa polepší – to všetko sa notoricky opakovalo s takou pravidelnosťou, až som si niekedy myslela, že z toho jedného dňa zošaliem. Našťastie, skôr než sa tak stihlo stať, rozviedla som sa. Nasledovali ťahanice o aký-taký majetok a byt a nakoniec, keď to všetko skončilo, namiesto pocitu úľavy prišlo trpké poznanie: žiadna sláva.
Chcela som život ochutnávať aj z jeho krajšej stránky
Sama s dvoma malými deťmi. Spackaný život. Nevzdávala som sa však a povedala som si, že urobím všetko preto, aby som zabezpečila svojho synčeka a dcérku. Deti som dala do škôlky a s plnou vervou som sa vrhla do práce, pri ktorej som zabúdala na svoje trápenie. Samozrejme, že som túžila žiť inak a chcela som život ochutnávať aj z jeho krajšej stránky – veď som bola mladá. A tak nečudo, že keď mi jedného dňa osud prihral do cesty milého a šarmantného kolegu, ktorý sa netajil svojimi sympatiami ku mne, celkom prirodzene som sa nezdráhala a onedlho bol z nás pár. S dnešným rozumom a skúsenosťami by som možno povedala, že to bolo možno až podozrivo rýchlo. Bola som však lačná po láske, nežnosti i po normálnom živote, ktorý mi až dovtedy akosi unikal pomedzi prsty.
Vlado žil a dýchal iba pre nás
Napokon, Vlado bol o šesť rokov starší ako ja a tiež bol rozvedený. Na rozdiel odo mňa však bezdetný. Aj to bolo akiste dôvodom, prečo tak rýchlo priľnul k mojim deťom a ak mám byť úprimná, musím priznať, že aj ony si ho od prvej chvíle obľúbili a čoskoro mu začali hovoriť „ocko“. Vlado bol z toho celý namäkko a zahŕňal ich svojou pozornosťou i darčekmi. Konečne som bola šťastná. Čo viac som si v danej situácii mohla želať?
Vlado žil a dýchal iba pre nás. Bol ku mne veľmi jemný a pozorný a onedlho ma požiadal o ruku so slovami, že chce byť súčasne dobrým otcom mojim deťom. S bývalou manželkou deti nemali a ako tvrdil, môj syn a dcérka boli stelesnením jeho predstáv o peknej rodinke, po ktorej vždy túžil. Zosobášili sme sa. Ani sme spolu dlho nechodili. Vraj načo? Bol ku mne nežný a pozorný, dobre zarábal, moje deti zbožňoval a prijala ma aj jeho rodina. Po svadbe sme sa presťahovali k nemu do rodinného domčeka a začali sme žiť ako normálna rodina. Teda navonok celkom určite. A o tom, čo sa deje za dverami manželskej spálne, sa hovoriť nepatrí.
Sexuálny život nebol pre neho dôležitý…
Krátko po svadbe som si však uvedomila, že Vlado v posteli nie je práve tým mužom, po akom by mladá žena túžila. Sexuálny život nebol pre neho dôležitý a ak už k niečomu došlo, bolo to veľmi zriedka a zvyčajne iba z mojej iniciatívy. Takéto milovanie ma naozaj nevzrušovalo. Spočiatku som sa začala trápiť, či v tom nie je nejaká iná žena. Alebo nebodaj muž? Našťastie, obe možnosti som postupne vylúčila a dospela som k trpkému poznaniu, že Vlado je skrátka už raz taký a sex veľmi nemusí. A ako som vyrozumela z jeho priznania, práve táto jeho zvláštna povaha bola zrejme aj príčinou rozpadu prvého manželstva.
Častejšie než raz do mesiaca sa mu nežiadalo!
– Som šťastný, že si úplne iná ako moja prvá žena. Tá stále myslela len na sex, – povedal mi takmer slastne jedného večera, keď mi dal bozk na dobrú noc a potom sa namiesto nežností okamžite obrátil na druhý bok a zaspal. Až vtedy som definitívne precitla a uvedomila som si, koľká udrela: Môj manžel, ktorý sa dokáže perfektne postarať o mňa i deti, je zlatý muž s veľkým srdcom. Má však jednu chybu: Nepotrebuje sex! Tak dobre – občas síce áno, ale častejšie než raz do mesiaca sa mu nežiadalo. A niekedy ani to nie. Za veľa to však nikdy nestálo. Bral to skôr ako povinnosť. Najmä po tom, akom som mu povedala, že s naším manželským životom nie som spokojná a že ma to veľmi trápi. Vydesil sa, hodil sa mi okolo krku, sľubujúc nápravu. Viem, že ma má rád a že ma nechce stratiť – povedal mi to už nespočetne veľakrát, ale takýto život ma neuspokojoval!
Snažil sa byť aj lepším milencom…
Začala som premýšľať, čo mám robiť. Znova sa rozviesť? To by bola hotová katastrofa. Najmä deťom by som to nemohla urobiť – veď na ňom úplne visia a on na nich tiež. Je vzorným otcom i manželom, ktorý sa dokáže o rodinu postarať. Tak dobre, že som už dokonca ani nemusela chodiť do práce. Neželal si to. Povedal mi, že sa o nás postará a ja nech sa starám o deti a o to, aby v našej domácnosti bola pohoda. Vo všetkom som mu vyhovela, aj on robil všetko, čo mi videl na očiach. Dokonca sa snažil byť aj lepším milencom, ale veľmi sa mu to nedarilo. Cítila som, že to robí nasilu a iba kvôli mne. Takto to nebavilo ani jeho, ani mňa. – Čo mám robiť? – kládla som si čoraz nástojčivejšie otázku. Veď takto sa z toho zbláznim…!
Asi to tak chcel osud
Našťastie, stalo sa niečo, čo som naozaj nečakala, ani neplánovala. Asi to tak chcel osud. V jedno, takmer letné predpoludnie, keď som deti odviedla do školy a škôlky a vracala som sa domov obťažkaná nákupnými taškami, niekto na mňa zavolal. Pohrúžená do vlastných mučivých myšlienok som sprvoti ani nevnímala. Po chvíli som si však uvedomila, že niekto volá moje meno. Prekvapene som sa chcela obzrieť, ale to mi už niečie ruky ochotne brali nákupy z rúk. Potešila som sa – bol to susedov syn Marek. Urastený, tmavovlasý a tmavooký vysokoškolák, ktorý ma vždy slušne zdravil a občas sme spolu aj niečo prehodili. Usmiala som sa naňho a v tej chvíli som si uvedomila, aký je to príťažlivý mladý muž.
Mohlo by vás zaujímať
Jeho oči spočinuli na mne mäkkým pohľadom
Veselo sme sa zhovárali, takže cesta nám ubehla skôr ako sme sa nazdali. Keďže sa ponúkol, že mi nákup odnesie až do domu, pozvala som ho na kávu. S úsmevom prijal. Dokonca povedal, že veľmi rád. V tej chvíli som si uvedomila, že to, čo hovorí, i spôsob, akým to hovorí, ma nenecháva ľahostajnou. – Čo to na mňa skúša? Pýtala som sa seba samej v duchu. – Veď to znie, akoby ma balil. Ibaže ja mám o desať rokov viac než on, som vydatá a mám dve deti… To sa mi určite iba zdalo, – zahriakla som svoje myšlienky. Vytiahla som šálky, naliala do nich kávu a ponúkla som mu. Vo chvíli, keď som šálku kládla pred neho, hlboko sa mi zadíval do očí a zastretým hlasom poďakoval. Osladil si, zamiešal a znovu sa na mňa usmial. – Čo to má znamenať? – spytovala som sa samej seba a srdce mi začalo biť ako o závod. Strhla som sa. Aby si nevšimol moje rozpaky, rýchlo som sa sklonila k nákupným taškám, že vyberiem aspoň to najnutnejšie. – Pomôžem vám, – priskočil ku mne nečakane do podrepu, pričom sme sa nechtiac zrazili hlavami. – Preboha, prepáčte, chcel som vám len pomôcť, – zaprosíkal a jeho oči spočinuli na mne mäkkým pohľadom. Chcel ma chytiť za rameno a ja som si zrazu uvedomila, že sa mi už nepozerá do očí, ale do výstrihu na šatách, ktorý sa v tej chvíli – ako naschvál – otvoril o jednu gombičku a odhalil viac než je bežné.
Obaja sme kľačali v kuchyni ako zelektrizovaní
– To nič, – snažila som sa zachrániť situáciu. Cítila som, ako mi do tváre stúpa červeň, pričom sme obaja ešte stále kľačali v kuchyni ako zelektrizovaní. A potom nasledovalo niečo, o čom by som nikdy ani len nesnívala: Marek mi nežne chytil hlavu do rúk a vo chvíli, keď sa naše oči stretli, vedela som, že je neskoro. Zavzdychal, pritisol svoje ústa na môj krk a so zatvorenými očami nasal moju vôňu. Takmer som prestala dýchať. Cítila som len, že sa mi celé telo naplo a po chrbte i rukách mi začali behať zimomriavky. Zakrútila sa mi hlava a prestala som rozmýšľať. Zrazu mi bolo všetko jedno. Prehla som sa dozadu ako luk a Marek to náležite využil. Zaboril si hlavu do môjho výstrihu a ústami, ale veľmi rýchlo i jazykom, začal ochutnávať to, čo ešte pred pár sekundami skrývala podprsenka a čo by ma určite nikdy predtým nenapadlo pred ním odhaľovať. Napokon, ešte pred pár sekundami som ho vnímala ako susedovie syna.. Na to však v tej chvíli už očividne ani jeden z nás nepomyslel.
Medzi rozsypanými jabĺčkami sa ocitli aj moje nohavičky
Boli sme ako v horúčke. Marek bol čoraz nežnejší i odvážnejší, a tak o chvíľu už jeho horúce ruky blúdili po celom mojom tele. Jeho dotyky ma rozpálili a nemysliac na to, čo bude, som ho aj ja začala vyzliekať. Vyzliekla som mu tričko a vo chvíli, keď sa obnaženou hruďou dotkol mojich pŕs a objal ma, myslela som si, že zošaliem od rozkoše. Potom už všetko išlo ako vo sne. Skôr než som sa nazdala, pri nákupných taškách, medzi rozsypanými jabĺčkami, sa ocitli aj moje nohavičky. Tak veľmi som po ňom túžila! Rozopla som mu nohavice a v úžase som takmer zamdlela: Nikdy predtým vo svojom živote som nevidela muža, ktorý by bol zo mňa taký vzrušený! Bolo to neuveriteľné, nádherné i úžasné súčasne, keď sa naše roztúžené telá spojili. Na ten okamih nikdy nezabudnem. Viem, že na túto chvíľu budem spomínať po celý život, ako na niečo výnimočné a nesmierne vzrušujúce. Milovali sme sa ako šialení – ani neviem ako dlho…
Po chvíľach vášne sa zmením na láskavú mamu a manželku
Áno, Marek je skvelý milenec a okrem toho je aj džentlmen. Naše tajomstvo a vášnivé hry si necháva len pre seba. A ja som zase vzorná manželka, ktorá sa s láskou stará o svojho manžela a deti a vôbec jej už neprekáža, že jej muž je taký, aký je. No a ak si Vlado predsa len občas spomenie na to, že by sa so mnou chcel pomilovať, nebránim sa tomu. Naopak, zahrniem ho všetkou nežnosťou, akej som schopná. A on je šťastný, že mi to tak vyhovuje a že som si zvykla. Netuší, akej vášne je schopný susedovie Marek a čo všetko občas vystrájame dopoludnia, keď nikto nie je doma. Viem, že to nie je správne, ale výčitky svedomia nemám. Snažím sa brať život taký, aký je a prijímať to, čo ponúka. Po chvíľach vášne sa zmením na láskavú mamu a manželku, idem po svoje deti a pripravím rodine večeru. Som spokojná. Viem síce, že takto to večne nepotrvá a že môj Marek si jedného dňa nájde seberovnú ženu, ktorú bude môcť predstaviť svojim rodičom, ale snažím sa na to nemyslieť. Zatiaľ nám to vyhovuje takto a stále po sebe túžime. Dúfam len, že nám to ešte nejaký čas vydrží a že sa to nikto nedozvie. Ostatné budem riešiť až potom.
