Láska môjho života

Na svete sú veci a ľudia, bez ktorých by náš život nemal zmysel. Alebo, v tom lepšom prípade, nebol by taký zaujímavý a krásny. Láska môjho života je nositeľka ženského mena na päť písmen. Škoda, že som si to uvedomil tak neskoro…

Láska môjho života

Lenka, láska môjho života vstúpila do môjho života veľmi zavčasu. Keď sa narodila, mal som iba rok, takže som ju mohol sledovať doslova odmalička. Napriek tomu, že nebola moja príbuzná, vyrastali sme spolu a bola mi takmer ako sestra. Lenkini i moji rodičia sa totiž priatelili už za slobodna, takže neskôr, keď sa zosobášili a každý mal svoje deti, stretávali sa naďalej. My s Lenkou sme boli prvorodení a hneď odmalička sme mali úplne výnimočný vzťah.

Boli sme kamaráti na život a na smrť

Veľmi dobre si pamätám, ako som na ňu žiarlil, keď sme sa hrali s inými deťmi a zdalo sa mi, že venuje väčšiu pozornosť niekomu inému ako mne. Také hry ma zvyčajne veľmi rýchlo prestali baviť a spomínam si dokonca aj na to, že zvyčajne som vyvolal nejakú šarvátku, len aby bol dôvod hru ukončiť a aby som mal Lenku len pre seba. Donekonečna sme sa dokázali  spolu hrať, zhovárať sa a vymýšľať rozmanité pestvá, do ktorých sme neskôr zapájali aj svojich súrodencov.

Ja som mal brata a Lenka ešte brata i sestru. Takže o zábavu a rôzne hlúposti, ktoré sme spolu povystrájali, nikdy nebola núdza. Boli sme kamaráti na život a na smrť. To, že mi Lenka začína byť už viac než kamarátka, som si asi po prvý raz uvedomil, keď som mal osem rokov a Lenka sedem. Pamätám si to ako dnes: Boli sme spolu s rodičmi na svadbe a naši rodičia nás vyobliekali tak, ako sa na malých družbov a družičky patrí. Ja som mal sviatočnú košeľu i nohavice a Lenka v dlhých bielych šatách vyzerala ako skutočná malá nevesta. Napriek tomu, že som mal iba osem rokov, pamätám si celkom presne, ako ma pichlo pri srdci, keď som ju, takto vyobliekanú, zbadal.

Neodolal som a pobozkal som ju

Boli sme rozkošný pár a všetci nás obdivovali. Možno aj to mi dodalo odvahu, aby som večer, keď zábava bola v plnom prúde a naši rodičia na nás trochu zabudli, urobil to, čo som urobil. Keďže svadba sa konala na dedine a tancovalo sa aj vonku i v záhrade, aj my s Lenkou a ostatnými deťmi sme sa rozbehli do záhrady a naháňali sme sa okolo rozkvitnutých starých čerešní. Samozrejme, ja som naháňal Lenku. Vo chvíli, keď som ju chytil a dychčiacu a rozšantenú som ju takmer držal vo svojom náručí, neodolal som a pobozkal som ju. Už vtedy som vedel, že je láska môjho života :-).

Nebránila sa, iba sa na mňa dívala doširoka otvorenými očami, akoby celkom nechápala, čo sa to vlastne stalo. Spamätala sa však rýchlejšie ako ja a o chvíľu sa už s výkrikom „Chyť ma!“ rozbehla po záhrade. Rozbehol som sa teda aj ja, ale srdce mi bilo ako opreteky. – Čo som to urobil? – pýtal som sa zhrozený sám seba v duchu, ale súčasne som cítil, že to, čo som urobil, sa mi páčilo a že to budem chcieť urobiť znovu.

A príležitosť sa našla…

Párkrát som ju ukradomky pobozkal v kine, alebo v zime, pri guľovačke, keď som sa ju snažil utíšiť po tom, ako som ju nakŕmil snehom, či v lete, keď sme  išli spolu oberať čerešne a s kamarátmi sme jej z roztopaše celú tvár, krk i ruky pomaľovali do červena…

Samozrejme, že sa takýmto divokým prejavom sympatie bránila a ja som ju potom zase rád utešoval. Uvedomujem si, že som ju často trápil rôznymi chalanskými výčinmi len preto, aby som sa jej mohol dotýkať… Medzitým sme rástli, dospievali a z Lenky doslova pred mojimi očami vyrástla kočka ako hrom. Napriek tomu, že počas strednej školy sme sa už tak často nestretávali a každý z nás mal svojich kamarátov i platonické lásky, príležitostne sme sa s Lenkou vídali na podujatiach našich rodín. Jedným z tých osudných bola aj dovolenka pri mori, na ktorú sme sa vybrali so svojimi rodičmi a s ich partiou.

Všetko bolo super, rodičia sa bavili po svojom a my, mladí, zase po svojom. Keďže nás bola celá tlupa, nikdy sme sa nenudili. A my s Lenkou sme od prvého dňa znovu boli nerozluční kamaráti. Na pláži, na diskotéke, na ktorú sme sa vybrali s partiou i potom, keď sme sa rozhorúčení tancom a mierne omámení miešaným drinkom vybrali na prechádzku k moru. 

Chytil som ju okolo pása, pritisol som sa k nej a celkom presne si pamätám, ako neodolateľne mi zavoňali jej vlasy a pokožka… Túžobne som sa na ňu zadíval a vzdychol som: – Lenka…, – Nebolo treba viac slov. Stačil chrapľavý tón môjho hlasu, zrýchlený dych a vášeň, ktorá ma doslova spaľovala…

Láska môjho života

Bolo to po prvý raz…

Pozrela sa na mňa, zašepkala moje meno a pohladila ma po tvári. Myslel som, že zošaliem od šťastia, keď som ju začal bozkávať a ona mi moju vášeň opätovala. Ako v horúčke sme sa potácali po pláži, túlili sa k sebe a vzápätí sa zase vášnivo bozkávali, akoby sme práve v tej chvíli podľahli nejakému kúzlu nekonečnej lásky a príťažlivosti. Bola to láska môjho života.

Netrvalo dlho a našli sme si tmavé zákutie, kde sme svojej túžbe úplne podľahli. Bolo to sladké, neodolateľne vzrušujúce, nezabudnuteľné a pre oboch po prvý raz…! Až vtedy som si uvedomil, ako veľmi som po nej už dávno túžil. Miloval som sa s dievčaťom, ktoré som poznal takmer od narodenia, ale takúto som ju nepoznal. Kúsok po kúsku som vychutnával krásy jej nahého tela, opájajúc sa pocitom, že sme si takí blízki, ako nikdy predtým. Na ten úžasný a silný pocit nikdy nezabudnem a viem, že si ho budem pamätať aj v posledný deň môjho života…

Nočné milovanie z nás urobilo ešte väčších spojencov a do konca dovolenky sme si ho ešte viackrát zopakovali. Aj v posledný večer pred návratom domov sme sa vytratili s výhovorkou, že sa ideme pozrieť na diskotéku. Milovali sme sa takmer do rána a v tuhom objatí sme si sľubovali, že sa nikdy neopustíme. Po začiatku školského roka sa však naše cesty zase na nejaký čas rozišli a po čase si každý z nás našiel inú lásku. Potom sme obaja išli na vysokú školu a žili sme si svojimi životmi. Ja som študoval v Prahe, takže som domov až tak často nechodil. Keď som však jedného dňa prišiel na návštevu domov a dozvedel som sa, že láska môjho života Lenka sa vydáva, načisto som precitol.

Keď som ju videl celú v bielom, bolelo to. Veľmi.

Viem, že je to naivné a nevysvetliteľné. Veď ako som si len mohol myslieť, že bude na mňa po celý čas oddane čakať, kým sa mi uráči vrátiť sa… Nevedel som sa zmieriť s pocitom, že moja Lenka bude už navždy patriť niekomu inému. Ani neviem, čo som si v tej chvíli predstavoval – najskôr asi to, aby bola opäť moja. Najmä potom, keď som ju po dlhej dobe opäť uvidel a zistil som, že je asi ešte krajšia ako predtým.

A musím priznať aj to, že jej nastávajúci mi bol hneď sympatický, ale okamžite som si ujasnil aj to, že ho nemám a nikdy nebudem mať rád. Viem, že to nemá logiku a že na vine som si vlastne len ja sám. Prečo sme sa vlastne rozišli, keď to bolo medzi nami také krásne? Možno aj preto, že sme vlastne spolu nikdy nechodili a že náš vzťah bol úplne o niečom inom. Keď som ju videl celú v bielom, bolelo to. Veľmi. Ale nedal som na sebe nič poznať. Napokon, mohol som si za to sám.

Keď sme spolu počas večera tancovali a pozrel som sa jej do rozžiarených očí, cítil som, že aj ona myslí na to isté, čo ja. Nikdy viac sme to však nevyslovili a naše cesty sa na istý čas rozišli. Ja som aj po skončení školy žil v Prahe a veľa som cestoval po svete. Samozrejme, mal som iné ženy, ale neoženil som sa. O Lenke som sa občas dozvedal od rodičov a na sviatky sme si posielali esemesky. Nič viac.

Osud nám však dal ešte jednu šancu

Uplynulo sedem rokov a stále som ju nosil v hlave. Teraz však už iba ako sladkú a vzrušujúcu spomienku na niečo, čo sa už nikdy nemôže zopakovať a čo už dávno a nenávratne odvial čas. Osud nám však dal ešte jednu šancu: Stretli sme sa na chate, na ktorej sa môj otec chystal osláviť svoje jubileum. Lenka sa ponúkla mojim rodičom, že pomôže s prípravami, pretože manžela mala práve na zahraničnej ceste. Keď mi nastúpila do auta, aby mi pomohla na chate ešte predtým, než prídu rodičia, cítil som, akoby sme sa znovu vrátili tam, kde sme pred rokmi prestali.

Kúsok po kúsočku som ju začal bozkávať po celom tele

Neviem, či aj ona mala ten istý pocit, pretože cestou sme sa veselo zhovárali o všetkom možnom, len o svojich pocitoch sme nehovorili. Keď sme však prišli na chatu, kde sme toľkokrát v minulosti chodili aj so svojimi rodičmi a vyložili sme nákup, už som sa ďalej neovládol. – Ak to teraz neurobíš, si najväčší idiot na svete, – preletelo mi hlavou.

Zľakol som sa tej myšlienky. Napriek tomu som sa ako zhypnotizovaný pobral do kúpeľne, kde si Lenka umývala ruky.  Vnímal som len čľapot vody v umývadle, čistú arómu mydla a potom už len dráždivú vôňu Lenkinej pokožky a vlasov, do ktorých som zozadu zaboril svoju hlavu. Nadýchol som sa jej tak zhlboka, až som myslel, že mi to roztrhne pľúca. Zavzdychal som a potom som ju kúsok po kúsočku začal bozkávať po celom tele. Nebolo miesta, ktoré by som vynechal…

To sme však už boli obaja nahí, stáli sme v sprche. Pod prúdom vody sme  ako malé deti znovu objavovali to, čo sme už spolu okúsili. Bola to nebezpečná hra, ale nekonečne krásna a vzrušujúca. V ošiali sme vôbec nemysleli na to, čo sa stane, ak nás niekto pristihne. Milovali sme sa v sprche a potom aj v mojej izbe. Divoko, vášnivo a potom zase nežne.

Znovu a znovu, akoby sme sa potrebovali jeden druhého nasýtiť na celý život.  Nikdy na to nezabudnem. Až vtedy som pochopil, že tá,  ktorú som po celý život hľadal, je vlastne Lenka. Láska môjho života. Boli sme spolu odmalička, ale život naše cesty rozdelil. Alebo sme mu to my sami dovolili. Ako rád by som to všetko vrátil späť! Možno ešte dostanem šancu…

Save