Lymfóm je všeobecný výraz pre rakovinu lymfatického systému. Niekedy sa mu hovorí aj rakovina mladých ľudí, pretože na rozdiel od väčšiny iných nádorov často vzniká medzi 18–35 rokom života.
Ide teda o zhubné nádorové ochorenie, ktoré vzniká z buniek imunitného systému – lymfocytov. To je paradox lymfómu, pretože tie bunky, ktoré nás majú chrániť pred votrelcami zvonka, ako sú parazity, vírusy, baktérie či toxíny, sa „zbláznia“. Začnú sa kdekoľvek v tele nekontrolovateľne množiť.
Najčastejšie vzniká v lymfatických uzlinách, slezine, kostnej dreni, môže sa však rozvinúť aj v iných orgánoch. ,,Postihuje celosvetovo viac ako milión pacientov a je tretím najčastejším detským onkologickým ochorením,“ vysvetľuje MUDr. Veronika Ballová, onkologička z Národného onkologického ústavu v Bratislave.
Pacienti s hematologickými malignitami, teda aj ochoreniami, ktoré postihujú lymfatické uzliny, sa na svojej ceste k liečbe musia vysporiadať s náročnými situáciami na viacerých frontoch. Čelia problémom v diagnostike a liečbe, informovanosti, psychickým ťažkostiam, problémom v zamestnaní a sociálnej oblasti. Tohtoročný prieskum medzi slovenskými pacientmi ukázal, že väčšina pacientov (66,5 %) si správnu diagnózu vypočula do dvoch mesiacov. Vyše desatina (11 %) chorých však pátrala po diagnóze dlhšie ako rok! Pacienti v otvorených odpovediach upozornili na dôležitú úlohu všeobecného lekára a špecialistu v štádiu pátrania po diagnóze. „Ako prvoradá sa ukazuje potreba pacientov byť lepšie informovaní o dostupnej liečbe a liečebných postupoch,“ uvádza Miroslava Fekiačová, prezidentka pacientskej organizácie OZ Lymfoma Slovensko. Liečba lymfómu a prognóza závisí od jeho typu a podtypu. U pomaly rastúcich lymfómov možno zvoliť len metódu vyčkávania. V prípade agresívnych lymfómov treba začať čo najskôr s chemo-, rádioterapiou, liečbou cielenými liekmi – tzv. monoklonálnymi protilátkami a u niektorých je nevyhnutná transplantácia kmeňových buniek.
