Väčšina z nás vie vysvetliť jednou vetou, čo je to spánok. Spíme predsa všetci. Spánok je tichý stav, veľmi odlišný od bdenia. Pokiaľ však chceme zájsť ďalej, zistíme, že väčšina otázok o povahe spánku zostáva nezodpovedaná.
Spánok je aktívny, nie pasívny dej. Mozog počas spánku prechádza aktívnou reorganizáciou a spotrebúva také isté množstvo glukózy a kyslíka, ako počas bdenia. Je nevyhnutnou súčasťou života. Odopieranie si spánku má mnohé negatívne dôsledky, a to už po 24 hodinách. Najčastejšie sú to poruchy nálady, depresie, psychomotorické chvenie, vizuálne a sluchové poruchy a disorganizácia myslenia.
Čo sa s nami počas spánku deje?
V minulosti si ľudia mysleli, že spánok je stav, v ktorom sa všetky činnosti tela spomalia alebo zastavia. Dnes vieme, že to nie je pravda. Napriek tomu, že sa naše telo zjavne menej hýbe a počas spánku vydávame oveľa menej hluku, v našom mozgu a mysli sa odohrávajú mnohé dramatické zmeny. Niektoré nervové bunky v našom mozgu dokonca pracujú s 5 až 10 násobne väčšou frekvenciou ako počas bdenia.
Prečo vlastne spíme?
Celé storočia si ľudia mysleli, že poznajú odpoveď – aby sme si oddýchli. Áno, oddych je síce dôležitou súčasťou spánku, ale viac aktivity počas bdenia neznamená, že budeme viac spať. A naopak, fyzický odpočinok počas dňa neodbúrava pocit spánku, skôr naopak.
Vonkajšie správanie sa človeka počas spánku sa vyznačuje určitými znakmi: minimálnym pohybom, stereotypnou polohou, zníženými reakciami na vonkajšie stimuly. Počas spánku nereagujeme na zvuky nižšej intenzity, dotyky a iné podnety, ktoré by sme si normálne počas bdenia uvedomovali. Ďalším typickým znakom pre spánok je jeho reverzibilita, čo znamená, že zo spánku sa môžeme bez námahy prebudiť, na rozdiel od kómy alebo smrti.
Na základe posledných výskumov sa zistilo, že v organizme človeka fungujú akési vnútorné hodiny, nastavené na 24 hodín. Súčasťou tohto nastavenia organizmu je aj aktivita počas dňa a spánok počas noci. Taktiež mnohé hormóny, ktoré sa v našom organizme vylučujú, sú závislé na tomto nastavení a súvisia práve so spánkom. Napríklad rastový hormón, veľmi dôležitý v období detstva a dospievania, sa vylučuje práve počas fázy hlbokého spánku.
Ďalšou z funkcií nášho organizmu je regulácia telesnej teploty, ktorá sa v spánku znižuje. Jedným z vysvetlení tohto javu je, že počas spánku máme znížený metabolizmus a príjem energie, a teda organizmus sa snaží energiou maximálne šetriť. Niektoré štúdie však dokazujú, že taká istá úspora by nastala aj v prípade, že voľne oddychujeme.
Dĺžka spánku je u každého individuálna, priemerne však spíme 8 hodín za noc. Priemerne však prespíme:
Spánkový cyklus
Fáza 1
Z tejto fázy sa môžeme veľmi rýchlo prebudiť. Tvorí asi 5% z celkového spánku. Počas prvej fázy sa oči pohybujú veľmi pomaly, svalová aktivita sa spomaľuje. Zaspávame, vchádzame do spánkového cyklu alebo sa z neho prebúdzame.
Fáza 2
Táto fáza spánku tvorí približne 50 % jeho celkového času. Spomaľuje sa mozgová aktivita, zastavuje sa pohyb oči a klesá telesná teplota. Dýchanie sa stáva veľmi pravidelným.
Fáza 3 a 4
Tieto fázy tvoria tzv. Hlboký spánok. Zobudiť niekoho v tejto fáze je veľmi ťažké. Po prebudení ešte nie sme schopní okamžitej reakcie. Cítime sa ,,grogy,, a aj po niekoľkých minútach sme dezorientovaní. V týchto fázach prebieha väčšina regeneračných procesov, krvný tlak a tep sa spomaľujú, oči ani svaly nevykonávajú žiaden pohyb.
