Musí byť zívanie prejavom nudy?
Najlepšie sa nám zíva s tými, ktorí sú nám blízki!
Možno ste sa už sami presvedčilo o tom, že keď si niekto v kolektíve zívne, onedlho vás bude zívať viac. Situáciu, ktorá je nepríjemná najmä, ak sa udeje na nie veľmi vhodnom mieste a v nie veľmi vhodnom čase. Napríklad počas výkladu novej látky v škole, či počas mimoriadne dôležitej porady na pracovisku.
Infekcia zívania
To, že zívanie môže byť nákazlivé, bolo známe už dávnejšie, ale nikto netušil, že niektorí z nás majú k opakovaniu zívania po kolegovi či priateľovi bližšie ako iní. Prenos zívania údajne funguje rýchlejšie a častejšie medzi ľuďmi, ktorí zdieľajú empatické väzby, teda medzi priateľmi, príbuznými a kamarátmi. Štúdia talianskych odborníkov priniesla prvý dôkaz o tom, že aj správanie – infekcia zívania môže byť formou emocionálnej nákazy.
Už pred miliónmi rokov
Spontánne zívanie sa vyvinulo už u kostnatých rýb pred viac ako 200 miliónmi rokov. Zívaním si podľa najnovších zistení ochladzujeme mozog a zívame vtedy, keď sme v strese, nudíme sa, sme unavení alebo je to signál zmeny činnosti. Napríklad pred spaním alebo po prebudení. Nákazlivé zívanie je však moderným javom, ktorý vedci zatiaľ spozorovali iba u paviánov, šimpanzov a u človeka. Predpokladá sa u zvierat s vysokými kognitívnymi schopnosťami a schopnosťami lásky – napríklad u psov. U ľudí zívanie zvyčajne vyvolá ďalšie zívanie veľmi rýchlo – do päť minút.
Ako sa spúšťa lavína zívnutí?
Počas štúdie vedci skúmali ľudí v rôznych súvislostiach. Počas jedla, v metre, v práci a podobne. Na pozorovaniach v Taliansku a na Madagaskare sa zúčastnili ľudia rôznych národností a s rôznym stupňom vzájomných vzťahov – napríklad rodičia a potomstvo, prarodič a vnuk, súrodenci a kamaráti. Vedci zistili, že medzi najbližšími ľuďmi (príbuzní, následne priatelia, následne známi a nakoniec cudzí) sa zívanie veľmi rýchlo prenáša a najaktívnejšia je táto nákazlivosť pri udalosti, ktorá nás nudí. Keď sa nudíte v kine alebo v škole, či na porade a jeden z vašich blízkych kolegov, či príbuzný si zívne, je veľká pravdepodobnosť, že do päť minút ste na rade aj vy. Väčšinou ide o ešte kratší čas, pretože reakcia na zívnutie kamaráta, rodinného príslušníka alebo známeho trvá podstatne kratšie, ako reakcia na zívnutie cudzieho človeka.
Znak empatie a nie vždy nudy
„Výsledky tejto štúdie podporujú niektoré neurobiologické stopy z predchádzajúcich správ. Tieto správy ukazujú, že niektoré oblasti mozgu, ktoré sú aktivované pri zívaní, sa prekrývajú s oblasťami, súvisiacimi so spracovaním emócií,“ uzatvára Elisabetta Visalberghi, koordinátorka výskumného centra CNR-ISTC (Ústav kognitívnych vied a technológií) v Ríme, podľa stránok ScienceDaily. Stručne povedané, zívanie je znakom empatie a nie je nevyhnutne z nudy, takže, ak sa nám podarí zívnuť v nevhodný moment, môžeme ho racionálne zdôvodniť. Najmä, ak už pred nami ktosi zívol.
