Hoci má juka vláknitá korene v ďalekej exotike, rokmi sa u nás udomácnila a stáva sa zaujímavou a obľúbenou v záhradách, no aj na sídliskách, či v mestských parkoch. Začiatkom leta očarúva nádhernými bohatými smotanovými kvetmi.
Juka vláknitá (Yucca filamentosa) sa teda už dokonale prispôsobila stredoeurópskym podmienkam a teší sa veľkej obľube. Je nenáročná, odolná, nevyžaduje si nadmernú starostlivosť, nevymŕza a spoľahlivo ozdobí každý záhon. Z ružice tmavozelených, pevných, na koncoch často až nebezpečne zašpicatených listov dlhých až 60 centimetrov vyrastá v júni vysoká, takmer dvojmetrová pevná stonka, na ktorej postupne vykvitajú strapce krémovobielych zvonkovitých voňavých kvetov.
Nenáročná na pestovanie
Exotiku pripomínajúca juka vynikne aj ako solitér, vtedy je vhodné vysypať okolo nej drobné kamienky. Pôsobí to nielen esteticky, no takáto priepustná vrstva významne podporí jej rast, lebo doslova „baží“ po suchu. Premokrenie neznáša. Juky potrebujú slnečné miesto a priepustnú piesčito-štrkovitú pôdu. Pred výsadbou mladých ružíc nezabúdajme teda na dôkladnú drenáž. Už v mierne podmáčaných pôdach prestávajú kvitnúť, neskôr hynú.
Takmer zakaždým sa po odkvitnutí mohutnej stonky z pôvodnej materskej ružice vytvorí niekoľko dcérskych ružíc a rastlina sa tak postupne rozrastá do hustých, často „neusporiadaných“ trsov. Rast tohto druhu juky treba korigovať, pretože má tendenciu intenzívne rásť a rozširovať sa aj tam, kde si to neželáme. Odporúčame ich koncom augusta a v septembri rozdeliť na jednotlivé ružice a takto rozmnožiť. Nové ružice vykvitnú približne na tretiu sezónu.
Mohlo by vás zaujímať
Čo s drevnatou stonkou?
Odkvitnuté drevnaté pevné kvetné stonky treba vyrezať. Stonky bývajú veľmi pevné, preto si treba zobrať vhodný ostrý nôž alebo vhodné záhradkárske nožnice. Okolo materskej rastliny, ktorá po dokvitnutí postupne odumrie, sa tvoria ružice mladých rastlín. Odborníci preto odporúčajú staršie rastliny vždy odrezať. Priebežne odrezávať treba aj zahnednuté listy. Najmä po daždi sa zvyknú vytvárať na listoch hrdzavé škvrny, následkom býva zahnívanie. Ovisnuté a neduživé listy treba odrezať aj na jar.
Mrazuvzdorná do mínus tridsať
Ak chceme čo najbohatšie kvetenstvo, môžeme rastliny jemne prihnojovať. Začíname pri prvých slnečných lúčoch, čo je obvykle v marci, a raz do mesiaca pokračujeme až do konca augusta. Potom sa už juka začne pripravovať na zimu, vtedy – v septembri – pomôže ešte dávka draselného hnojiva, ktoré zvýši ich schopnosť odolávať nízkym teplotám. Ako sme už spomenuli, juka vláknitá je mrazuvzdorná, dokonca vydrží aj vysoké mrazy až do mínus tridsať stupňov. Ak ju však predsa len chceme ochrániť, najlepšie je ku koreňom nastlať čečinové vetvičky. V období mrazov ju však vôbec nepolievame, pretože voda jej môže veľmi uškodiť. Po zime odstránime ostrým rezom všetky spálené listy a ponecháme len zdravé. Nebojme sa, ak ich bude málo – odrezaním podnietime rast a naša juka onedlho zo
Všimnite si
Ak máte vo vlastnej záhradke kvitnúcu juku, všimnite si ju najmä podvečer. Možno vás prekvapí zvláštna a veľmi intenzívna vôňa. Začína sa uvoľňovať, aby prilákala opeľujúce mory jukovité. Tie sa však u nás nenachádzajú, len v domovskej exotike, preto nedochádza k opeleniu a ani k vytváraniu plodov.
Zaujímavosť
Možno neviete, že okvetné lupienky aj plody juky vláknitej sú jedlé. Naopak, korene neskúšajte, obsahujú saponíny a tie sú mierne jedovaté.
Bea Vrzgulová
