Kosatce vyniknú najmä vysadené v skupinách. Nie sú náročné, lepšie sa im darí na suchších, slnečných miestach chránených pred vetrom. V tieni prakticky nenasadia kvety. Kvitnú práve v tomto období, v plnej kráse vydržia približne dva týždne. Hoci nekvitnú dlho, sú to tradičné a veľmi obľúbené kvety našich záhrad aj mestských parkov.
Aby každý rok bohato kvitli
Po grécky sa kosatec povie iris, čo v preklade znamená dúha. Podnetom pre názov boli pravdepodobne krásne, často dúhovito sfarbené veľké kvety, Okrem čisto červenej farby sa vyskytujú azda vo všetkých odtieňoch: snehobiele, krémové, ružové, fialové, modré, hnedočervené, hnedé až po takmer čierne. Veľmi obľúbené sú dvojfarebné aj viacfarebné kultivary. Kvety treba po odkvitnutí odstraňovať. V žiadnom prípade by nemali zostať na stonkách a vysiľovať rastlinu. Kosatce každé tri-štyri roky prestávajú kvitnúť, takže ak chceme mať každý rok bohaté kvetenstvo, mali by sme na to pamätať a v príhodnom čase ich presádzať. Najvhodnejším obdobím sú zhruba dva mesiace po odkvitnutí, teda od konca júla až do záveru augusta. Presadené podzemky do príchodu zimy stihnú zmocnieť a na budúci rok krásne zakvitnúť.
Do ľahkej pôdy
Kosatce
obľubujú
skôr ľahké pôdy, najvhodnejšia je staršia záhradná zemina
s neutrálnou až alkalickou reakciou. V ťažších
pôdach s humusom, ktoré sú navyše bohaté na dusík, im zvyknú ľahko
zahnívať podzemky. Pozor: čerstvý kompost im vyslovene škodí.
Na jar opatrne odstránime suché staré odumreté listy, nie násilným vytrhávaním,
lebo by sme mohli poškodiť podzemky alebo aj vytrhnúť celú rastlinu. Je dôležité, aby
slnečné lúče zasahovali priamo povrch podzemkov, preto ich v tomto období
nezasypávame zeminou.
Ako presádzame:
- Od konca júla môžeme začať s presádzaním.
- Celý trs podzemkov aj s listami rýľom alebo vidlami opatrne vyberieme zo zeme.
- Odstránime zeminu a ostrým nožom odstránime starý podzemok. Ten už ďalej nepresádzame. Mladým podzemkom skrátime korene na asi 10 cm, rovnako asi o polovicu skrátime pevné kopijovité listy. Pred výsadbou môžeme jednotlivé podzemky moriť proti chorobám, napríklad v hypermangáne.
- Podzemky sadíme do pripravenej plytkej ryhy, asi 20 až 30 centimetrov od seba, korene rozprestrieme, pritlačíme a zasypeme zeminou. Dôležité je ponechať časť podzemku trčať.
- Aby sa nová rastlina dôkladne zakorenila, musíme ju pravidelne zalievať až do neskorej jesene.
- Po vysadení až do príchodu zimy odstraňujeme odumreté listy a občas okolie rastlín jemne okopeme. Listy možno aj zrezať, vždy však za slnečného dňa, aby rany po reze rýchlo zaschli.
- Kosatce sú pomerne odolné proti mrazu, netreba ich prikrývať. Vyčnievajúce podzemky možno pred zimou prisypať pieskom.
Citlivé na vlhko
Kosatce sú citlivé na niektoré hnilobné ochorenia. Uškodiť môže napríklad jarný topiaci sa sneh, prípadne príliš daždivá jar. Dôvodom hniloby býva aj dlhodobo vlhká pôda a hlboko zasadené podzemky. Vtedy musíme nahnité časti podzemku nájsť a šikovne vyrezať, pomôže aj aplikácia prípravku s antibakteriálnym účinkom. Pri väčšom napadnutí treba rastliny vykopať a na postihnuté miesto ich dlhšie nesadiť.
Zaujímavosť
Semená niektorých odrôd sú jedlé, pražené sú dokonca vhodné ako náhrada za kávu. V minulosti sa vôňa kosatcov pridávala do púdrov, voňaviek či šnupavého tabaku.
Bea Vrzgulová
