Už ste si niekedy povzdychli, ako veľmi je spoločnosť nastavená na intelekt?
Na veci, ktoré sa dajú exaktne merať a vyčísliť? Nič proti tomu, má to svoj význam. Akurát, v živote by nám toho veľa ušlo, keby sme nechali hovoriť iba hlavu. Má totiž tendenciu príliš nepúšťať srdce k slovu. Kvôli tomu sa nám neraz nedarí presúvať sa od myslenia k cíteniu. Cítenie je bližšie k intuícii, v ňom sa myslenie a intuícia stretávajú a splývajú. Intuícia sa nepotrebuje vyčleňovať, potrebuje súlad, aby sa v nej prepojilo niečo zo všetkého…
V čom je zásadný rozdiel
Intelekt je funkciou hlavy, ktorá premýšľa, je verbálna, lingvistická, logická. Intelekt tvorí otázky, následne odpovede a z týchto odpovedí potom ďalšie otázky a ďalšie odpovede.
Intuícia je funkciou srdca, ktoré dáva nášmu životu zmysel. Z intuície pramenia všetky možnosti umenia, estetiky, lásky, priateľstva. Všetky formy tvorivosti sú intuitívne.
Teoreticky vzaté, rozdiel medzi bežnými myšlienkami a intuíciou je v kvalite získanej informácie. Myšlienky prichádzajú a odchádzajú, ale intuícia býva zvyčajne trvalým pocitom. Myšlienky sú povrchné, ale intuícia je hlbšia, je to akési vnútorné poznanie. Myšlienky sú zvyčajne výsledkom jednoduchého, priameho myslenia, zatiaľ čo intuícia je spontánna a prirodzená. Myšlienky sú prchavé, ale intuíciu často sprevádzajú aj telesné vnemy a nevysvetliteľné udalosti. Intuícia nám však nemusí nevyhnutne vyslať taký signál, aký sme očakávali. To je jedna z príčin, prečo máme tendenciu ignorovať ju, alebo jej brániť v tom, aby nám pomáhala.
5 vecí, ktoré intuíciu bojkotujú
- Nedostatok radosti ako nástroja uvoľnenia.
Užívať si život dokážeme iba vtedy, keď prijímame svoje telo a sme zaň vďační. Telo je citlivé, dokáže výborne nadväzovať kontakt s realitou: má oči, uši, nos a dotyk. Učiť sa byť citlivými je príležitosť na to, aby sme boli prirodzení a neprekrúcali svoje zmysly. Potom sa spontánne radujeme…
- Systém presvedčení v nás vyvoláva istý druh domýšľavosti a zastavuje objavovanie, pretože dostaneme strach. Keď sa dostávame k niečomu, čo je v rozpore s našim presvedčením, narúša to náš “systém”. Preto neraz nechceme nič objavovať, a je pre nás bezpečné neprekračovať hranice a držať sa zadefinovaného sveta. Aby nás vlastný systém pustil, potrebujeme pripustiť, že v novom poznaní budú väčšie zisky ako v starom.
- Racionalizácia – Čo je skutočný rozum? Definícia Karla Jaspersa: “Rozum je otvorenosť, rozum je jasnosť, rozum je túžba po jednote. Rozum využíva logiku, jej metódy a kategórie znalostí len preto, aby ich prekročil.”
- Sentimentalita – Skutočné cítenie znamená angažovanosť, záväzok. Je to empatia, nielen sympatia, ktoré vyúsťujú do akcie. Vždy, keď niečo vo svojom srdci skutočne cítime a vytvoríme si k tomu vzťah, transformuje nás to, lebo sa z toho stáva skutok.
- Zahltenie – Intuícia nepotrebuje detail, lebo sa nikdy neopakuje. Detaily majú zmysel, keď ide o logiku. Preto sa logickí ľudia zaoberajú maličkými detailmi, aby mali situáciu pod kontrolou a vedeli, čo robiť, keď sa situácia zopakuje. Intuícia znamená byť v súlade a v harmónii so sebou samým, vtedy prichádzajú riešenia “odinakiaľ”.
5 vecí, ktoré intuíciu podporujú
- Mať otvorenú myseľ – vnímavú k vonkajšiemu i vnútornému svetu. Vďaka tomu z „ničoho“ vznikne „niečo“. Vďaka otvorenosti niekedy vieme, aj keď nevieme.
- Vzdať sa prílišnej kontroly nad sebou, nad svetom – vtedy sa môžu prihlásiť „aha momenty“ vedúce k novým pohľadom, poznaniu sveta aj seba.
- Mať v repertoáre aj iné, ako iba racionálne ciele – intuícia zavedie človeka aj na cesty, kam sa nechcel vybrať. Práve tam môže nájsť to, čo hľadá alebo potrebuje objaviť.
- Pestovať vnútornú vyrovnanosť – dopomáha nám to ku komplexnejšiemu vnímaniu, ktoré berie do úvahy tak mentálne, ako aj emočné a duchovné dôvody.
- „Odstátím“ intuitívnych myšlienok – je to s nimi ako s rozvírenou vodou, ktorá keď sa usadí, vidíme na dne nečistoty. K tomu patrí aj prijímanie vlastných strachov, keď niečo vyjde z takej hĺbky, že potrebujeme čas na precítenie toho, čo za tým stojí.
Do každodennosti
„Človek ju kŕmi životom – kŕmi jej život tak, že načúva. Na čo by inak slúžil hlas, keby nebolo ucha, čo by ho počúvalo? Hlboko intuitívne JA kŕmime tým, že ho počúvame a správame sa podľa jeho rád. Je to samostatná osobnosť s vlastnými právami, ktoré obýva našu psychickú krajinu. Z tohto pohľadu sa podobá na svaly na našom tele. Ak sval nepoužívame, časom ochabne. S intuíciou je to rovnaké – bez potravy a činorodosti ochabne a zakrpatie.“ Clarissa Pinkola Estés