Počuli ste už o ROW FOOD?
Áno, raw food, čiže živá strava, je vlastne surová strava, v takej podobe, akú nám poskytuje príroda. Ide predovšetkým o ovocie, zeleninu, orechy, semená a obilniny. A to v čerstvom a neupravovanom stave. Niektorí stúpenci živej stravy konzumujú aj surové mäso. A o čo v skutočnosti v prípade raw food ide? Raw food, čiže živá strava nie je diétou v pravom zmysle slova. Je skôr životným štýlom. A prečo je tento spôsob stravovania v súčasnosti taký populárny?
Prečo živá strava?
K tomuto spôsobu stravovania sa jeho stúpenci dostávajú rôznymi cestami. Mnohých z nich vedú k tomuto životnému štýlu vážne zdravotné problémy. Keď si na tento spôsob netradičného stravovania zvyknú a ich zdravotné problémy sa zmiernia alebo pominú, pokračujú v konzumovaní živej stravy aj naďalej. Iní, ktorí sa k živej strave dostali, pochádzajú z radov vegetariánov, ktorí postupne začali prechádzať na tento spôsob stravovania. Ale sú aj takí, ktorí v snahe o zdravý spôsob života jednoducho prešli na tento životný štýl. Stúpenci tohto štýlu stravovania veria, že iba takéto jedlá sú zdravé a že ich konzumáciou sa organizmus detoxikuje. Pociťujú silný prílev životnej energie, ako aj psychickú a fyzickú pohodu. Jedlá pripravené podľa zásad živej stravy sa nevaria, ani nezohrievajú, nanajvýš sú pripravované pri teplote do 40 °C.
Ako na nás vplýva surová strava
Stúpenci raw food tvrdia, že takáto strava poskytuje človeku všetky látky, ktoré potrebuje na to, aby jeho telo mohlo správne fungovať. Cukry, tuky, bielkoviny, vitamíny a minerálne látky. Samozrejme, že všetky tieto látky sa môžu nachádzať aj vo varenom jedle.
Neuvarená strava však obsahuje aj veľa ďalších látok, ktorých vplyv na náš organizmus sa zatiaľ iba začína skúmať. Esenciálne oleje, prírodné antibiotiká, rastlinné hormóny alebo enzýmy. Tieto všetky látky predstavujú energiu, ktorá umožňuje rastline rásť. Varením sa však strácajú, a tak sa zo živej stravy stáva strava mŕtva. Táto strava už nemá na náš organizmus veľmi pozitívny vplyv. Uvarená zelenina nemá ani takú výraznú chuť ako surová. Okrem toho sa zohrievaním nad 40 °C strácajú všetky enzýmy. Varením sa stráca podstatná časť vitamínov a u minerálov sa často zníži ich vstrebateľnosť.
Navyše sa zo zásadotvornej surovej zeleniny stane varením zelenina kyselinotvorná. Vyznávači živej stravy tvrdia aj to, že konzumovaním varenej stravy sa náš organizmus prekysľuje. Prekyslenie má za následok únavu a vznik zubného kazu. Kyselinotvorná strava má zasa zásadný vplyv na vznik všetkých civilizačných chorôb.
Inšpiráciu hľadajme v prírode…
Na otázku, prečo by sme mali jesť surovú stravu, stúpenci tohto spôsobu stravovania tvrdia, že zdravý spôsob stravovania je ten, ktorým sa stravovali naši prapredkovia, ktorí žili v jaskyniach a nepoznali oheň. Objav ohňa, varenie, pečenie, vyprážanie a grilovanie na uhlíkoch ničí všetky enzýmy. S každým ďalším zvýšením teploty sa ničia vitamíny, ako aj mnohé ďalšie látky.
Čím je teplota vyššia, tým je vyššia produkcia karcinogénov v potrave. Tie sa nachádzajú aj v dyme. Teda aj v údeninách, údenom syre, špekáčikoch a slaninke, ktorú si opekáme na ohni. Pre ilustráciu nadšenci živej stravy uvádzajú napríklad domorodcov z oblasti Tichého oceánu. Až do príchodu kolonizátorov nepoznali oheň, a teda ani varenú stravu. Dožívali sa vraj 140 rokov!
Nejedli však ani mäso, ani žiadne živočíšne produkty. Po prechode na civilizovanú stravu začali však aj oni trpieť typickými civilizačnými ochoreniami a ich vek sa, v dôsledku toho, skrátil. Prirodzene, tu by sme mohli polemizovať o tom, či je prirodzené, aby človek vôbec nejedol mäso, veď naši prapredkovia v jaskyniach boli predsa všežravci, a nie bylinožravci, ale to už nechajme na odborníkov.
Zástancovia raw food, čiže živej stravy, tvrdia, že najbližším vzorom v stravovaní by človeku mohol byť práve šimpanz, s ktorým máme až 98 % spoločných génov, podobnú stavbu tela, chrupu a najmä zažívacieho traktu.
Podľa toho, čo chceme svojimi stravovacími návykmi dosiahnuť a aký máme životný štýl, môžeme medzi potraviny, ktoré sa používajú v tomto spôsobe stravovania, zahrnúť surové ovocie, zeleninu, orechy, obilniny a semienka (aj naklíčené), ale aj vajcia, ryby, mäso a nepasterizované a nehomogenizované mliečne produkty (ako mlieko, syry, jogurty).
Rôzne typy živej stravy (raw food)
Vyznávači živej stravy sa delia do niekoľkých základných podskupín: Vegáni, vegetariáni a stúpenci surovej mäsovej stravy, ktorí sa ešte delia na prívržencov prvotnej diéty (Primal diet), inštinktívnej diéty (Anopsology) a surovej paleolitickej diéty (Raw Paleolithic diet).
Vegáni, ktorí konzumujú surovú stravu
Vyznávači surovej vegánskej stravy môžu jesť jedlá pripravené z častí rastlín, ktoré neboli varené ani zohrievané pri teplote vyššej ako 40 °C. Veria, že pri vyšších teplotách jedlo stráca väčšinu svojej nutričnej hodnoty, je menej zdraviu prospešné, ba dokonca, že môže telu škodiť.
Surová strava obsahuje prírodné enzýmy, ktoré sú dôležité pri rekonštrukcii tela a podľa nich zohrievanie tieto enzýmy ničí a zanecháva v potravinách škodlivé látky. Kritici tohto spôsobu stravovania namietajú, že enzýmy, ako aj iné bielkoviny konzumované v strave, sú rozkladané v procese trávenia, a teda nie sú funkčné. Typické vegánske jedlá sú zložené z ovocia, zeleniny, orechov, semienok, naklíčených obilnín a strukovín.
Medzi vegánmi, ktorí konzumujú surovú stravu, sú ešte podskupiny, ako napríklad fruitariáni (konzumujú výlučne iba reprodukčné časti rastlín, ktoré obsahujú šťavnatú dužinu zo zrelých plodov), juicearáni (spracovávajú surovú stravu na džúsy), sproutariáni (konzumujú naklíčené semienka).
Vegetariáni, ktorí konzumujú surovú stravu
Vegetariánstvo je diéta, ktorá vylučuje mäso (a produkty z neho, napríklad želatínu), ryby (vrátane morských plodov) a hydinu, ale povoľuje mliečne výrobky, med a vajcia. Poznáme niekoľko variantov tejto diéty (lakto-ovo vegetariáni – konzumujú vajcia aj mliečne výrobky, lakto vegetariáni – nekonzumujú vajcia, ale mliečne výrobky áno, ovo vegetariáni – nekonzumujú mliečne výrobky, ale vajcia áno).
Stúpenci mäsovej stravy
Jedia pokrmy, ktoré môžu byť konzumované surové. Napríklad nevarené a tepelne neupravované mäso, vajcia, mliečne produkty, fermentované mäso, ryby, morské plody, ako aj zeleninu, ovocie, orechy, klíčky, med ale vo všeobecnosti nie surové strukoviny a obilniny. Suroviny podľa tejto diéty nesmú byť spracované pri teplotách vyšších ako je 40 °C. Mäso by malo pochádzať z voľne žijúcej zveriny alebo voľného chovu kŕmeného trávou, nie zrnom.
Medzi diéty založené na konzumácii surového mäsa patria napríklad:
Primal Diet (prvotná diéta)
Zástancovia tejto diéty jedia mäso, vnútornosti, med, minimálne množstvo džúsov z ovocia a zeleniny a kokosové mlieko, orechy (okrem arašidov) nesmú byť pražené na rastlinnom oleji. Zakázané majú všetky rastlinné oleje, ako je repkový, slnečnicový, zrná, strukoviny, spracované potraviny, cukor. Teda všetky potraviny, ktoré boli do stravy zahrnuté v posledných storočiach.
Anopsology (inštinktívna diéta)
Zástancovia tejto diéty veria, že ľudské telo je geneticky adaptované na „originálnu“ stravu. Takú, ktorú naši predchodcovia jedli počas miliónov rokov. Jedia teda surovú stravu, ktorá vylučuje mliečne produkty, obilniny a strukoviny. Veľký dôraz kladú na zmysly, akými sú chuť a čuch, ktoré podľa nich vyjadrujú biologické potreby tela.
Raw Paleolithic diet (Surová paleolitická diéta)
Tento spôsob stravovania je známy tiež ako caveman diet (jaskynná diéta), Stone Age diet (diéta doby kamennej) and hunter-gatherer diet (diéta lovca-zberača). Používa suroviny, ktoré sa používali v paleolitickom období, ktoré trvalo 2,5 milióna rokov a skončilo asi pred 10-tisíc rokmi, keď sa ľudia začali živiť poľnohospodárstvom. Paleo diéta zahŕňa veľké množstvo surového mäsa, morských plodov, vajec a niektoré rastliny. Vylučuje nepaleo potraviny, ako sú mliečne výrobky, obilniny, strukoviny, zemiaky, spracované oleje, rafinovanú soľ a cukor.
Tip:
Raw čokoládovo-jahodový cheesecake
