Mohutná popínavá drevina vistéria je ako fialový vodopád v záhrade. Od skorej jari do neskorej jesene môže byť dominantou, ak sa o ňu správne staráme. Mnohí pestovatelia sa sťažujú, že nekvitne. Čo robiť? Začnite hneď: koniec augusta je obdobím na ozdravný zásah.
Na kvety si treba počkať
Mladučké vistérie dlho nekvitnú, najmä ak boli rozmnožené zo semena. Vraj potrebujú až desať rokov, aby sa popýšili poriadnymi kvetmi. Asi po troch rokoch zakvitnú tie, ktoré sa rozmnožili odrezkami alebo naočkovaním. Ak úponky rastú len dohora, treba zasiahnuť: Vistéria totiž kvitne len na vodorovne upevnených úponkoch.Koniec augusta je obdobím, keď sa jej môžu zrezať odkvitnuté bylinné výhonky, aby na budúcu jar opäť očarila vodopádmi kvetov.
Prečo nekvitne?
Môže to byť spôsobené nedostatkom slnka, priveľmi dusíkatou pôdou, podvýživou, nedostatočnou vlahou alebo nevhodným rezom. Ak sa rozhodnete vistériu pestovať, musíte jej nájsť slnečné stanovište. Skôr znesie „úpal“ než tieň.
Nebojte sa rezu!
Nekvitnutie môže byť spôsobené aj nedostatočným a nepravidelným rezom. Táto popínavá drevina, ktorá dorastá do výšky 10 až 12 metrov, si vyžaduje hlboký rez. Nebojte sa teda poriadne zasiahnuť – na jar zrežte minuloročné výhony na tri púčiky od hlavnej stonky, koncom leta zasa všetky bylinné „prekážajúce“ výhonky, tzv. šľahúne, ktoré už dokvitli, najviac na päť púčikov. Pri radikálnejšom reze stačí ponechať hlavné a najsilnejšie konáre. Orezávaním nielenže podporujeme kvitnutie, no zároveň rastlinu formujeme a udržiavame „v medziach“, lebo má tendenciu „rozťahovať“ sa. S rezaním a formovaním treba začať od jej mladosti.
Vistéria chce dostatok vody
Treba sa postarať, aby príliš nevysychala, skôr má rada stále mierne vlhkú pôdu, nie však dlhotrvajúce premokrenie. Občasné krátkotrvajúce sucho znáša dobre. Do pôdy zapracujte trocha rašeliny a dbajte, aby bola skôr vápenitá. Vistéria znáša mrazy až do mínus 15 stupňov. Odoláva aj neskorším jarným mrazíkom.
Musí mať oporu
Vistéria sa najkrajšie vyníma na slnečnej strane pri stene domu, prípadne na pergole. Treba však pamätať, že rastom mohutnie a najmä po daždi, keď sa voda zachytí aj v kvetoch, býva veľmi ťažká. Slabú oporu môže aj zdeformovať, zlomiť či povaliť. Visiace, niekedy až 30 centimetrov dlhé kvety, oživia a spestria pergolu, schodisko alebo altánok, aj tu však treba zostrojiť pevnú funkčnú oporu.
Opatrne!
Vistéria má plody v podobe 10 až 15 centimetrov dlhých strukov. Treba ich odstrániť z dosahu detí alebo neinformovaných ľudí – sú totiž jedovaté.
Zaujímavosť:
vistéria je ľavotočivá rastlina, čiže okolo opory sa obtáča proti smeru hodinových ručičiek. Ako oporu nikdy nepoužívame iné blízke živé stromy, lebo by ich mohla „uškrtiť“.
