Majú muži kde a kedy loviť?

Za posledné roky sa nápadne zmenili aktivity medzi nezadanými mužmi a ženami. V týchto úvahách hľadáme príčiny a aj možné riešenia.

kedy loviť

Trápenie riaditeľa atómky

Ešte za minulého režimu som sa so štábom Slovenskej televízie dostal do jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Po nakrúcaní nás k sebe pozval riaditeľ na neformálnu debatu. Využil som príležitosť a skúsil som ho podpichnúť otázkou, čo mu v jeho funkcii riaditeľa robí najväčšie starosti. Vedel som totiž o skolabovaní prvého pokusného reaktora A1 a aj o tom, že práce na jeho dekontaminácii zďaleka neskončili. Ale zaskočil ma.

Podľa riaditeľa jadrovej elektrárne boli jeho najväčším problémom mladé, slobodné pracovníčky. Povedal: „Tak si to uvážte. Ráno ide do práce, v autobuse sa asi zoznámi ťažko. V práci máme väčšinou ženatých mužov a po práci ju zase čaká cesta autobusom domov. Príde unavená, takže deň je stratený a keby sa aj cez víkend chcela niekam vybrať zabaviť, diskotéky sú len pre decká“. Netušil som vtedy, že tieto prorocké slová budú platiť o niekoľko desaťročí viac, než vtedy.

Kde sa vlastne možno zoznámiť?

Veď sa len zamyslime: Veľmi sa volalo po emancipácii žien tým, že budú mať vlastné zamestnanie aj príjem. Teraz majú oboje, ale situácia sa opakuje. V zamestnaní sú väčšinou ženatí muži. Na ceste do práce a z nej si to niektoré komplikujú tým, že sa so slúchadlami na ušiach odstrihnú od celého sveta. A aká zábava ju čaká cez víkend?

Kedysi existovali „Čaje o piatej“, kde sa pravidelne stretávala mladá generácia. Dnes vraj ich v Bratislave ešte poriadajú V Cafe Berlinka, ale pre  seniorov… A v petržalskom Dome kultúry Lúky sú v nedeľu o tretej, asi aby dôchodcovia stihli potom svoje obľúbené televízne seriály. Takže táto forma zoznámení pri tanci je definitívne minulosťou.  Na diskotéku (ak ešte existujú) chodia naozaj decká.

A v bežných podnikoch (rozumej baroch,lepších krčmách, či kaviarňach) emancipované mladé ženy začínajú formovať celé bandy, ktorých je plný stôl a bavia sa okázalo hlučne, takže je priam strach sa k nim priblížiť.

Ale aj keby sa dnešná mladá žena akosi už konečne zoznámila, nemá na vzťah fakticky čas! Vedené k samostatnosti sú zaujaté kariérou, alebo ak aj nie, naplno pracujú, popri tom mnohé ďalej študujú (napríklad jazyky) a ešte popri tom pestujú rôzne typicky ženské cvičebné aktivity (ich názvy sa menia tak často, že ich nemá ani zmysel vymenovávať).

A čas beží. Nezabúdajme, že na zamilovanie treba určitú mladícku naivitu a tým, že sa to rozhodnutie odďaľuje, znižuje sa šanca na bezpodmienečný vzťah. Tak, čo s tým?

Opäť americký príklad

Spojené štáty sú laboratóriom sveta aj vo vzťahoch. Častokrát predznamenávajú trendy, ktoré skôr či neskôr dorazia aj k nám. Tak si zoberme príklad istej Rachel, ktorá bola našou asistentkou v slávnom medzinárodnom spisovateľskom programe v Iowa City. V mestečku síce s univerzitou, ale inak uprostred kukuričných polí, dlho nevydržala. Sťahovanie z ďalekého Stredozápadu do New Yorku ju však, podľa vlastných slov, priviedlo z dažďa pod odkvap. Či skôr z krajiny sužovanej mužskými suchotami do vysokovýkonnej sušičky. New York je tradičnou bránou prílevu imigrantov. Tí, podľa amerických kritérií (pochopiteľných asi aj pre nás), nie sú práve sľubnou partiou pre zakladanie rodiny. Okrem odlišných kultúrnych tradícií (kvôli ktorým sa vraj rozviedla aj kultivovaná dcéra manželky českého prezidenta Havla s nemenej kultivovaným izraelským manželom), im chýba často znalosť jazyka, ale predovšetkým šanca práce (nehovoriac už o pracovnej kariére).  Na druhej strane americkí muži tvrdo poučení militantným feminizmom majú doslova paniku z tzv. engagement, čiže vážneho vzťahu. 

Muži si dávajú pozor, aby sa “nezaplietli” až príliš…

V Amerike to totiž neznamená len vzťah dvoch partnerov, ale predovšetkým celý rad zmluvných záväzkov a nárokov, predovšetkým zo strany ženy. V prípade akýchkoľvek nezhôd, muži vždy ťahajú za kratší koniec. Preto si dávajú veľký pozor, aby sa náhodou „nezaplietli“ príliš. To, okrem iného, znamená, že aj pomerne atraktívna, emancipovaná (a dokonca feministicky založená) Stredoeurópanka so skvelou kariérou má vážny problém nájsť si v takom meste partnera. Stretol som takú, ktorá to riešila mileneckým vzťahom v Londýne, kam odlietala na víkend raz do mesiaca! Rachel sa však nevzdávala. Pomerne pekná, len trochu moletná, kultivovaná tridsiatnička v hľadaní životného partnera neváhala použiť aj najmodernejší prostriedok – Internet. Skutočne našla istým spôsobom typického moderného Američana. Bol síce „single“, ale staral sa aj o malé dieťa. Rachel bola však týmto zoznámením sklamaná – perspektívny nápadník sa vraj príliš venoval vlastnému dieťaťu a málo si ju všímal.

Tak ako je to vlastne – dostihne nás americký trend? Majú sa dnes nezadané mladé ženy kde stretnúť s mužskými rovesníkmi a hlavne, majú na dostatočne dlhé zoznamovanie čas?

Som zvedavý na vaše názory a skúsenosti.

Gustáv Murín