Kde sú muži?

Kam sa tí muži podeli?

Ženy odjakživa, po stáročia, lákali mužov (veď aj preto ich Príroda vybavila vnadnými krivkami) a muži ich „lovili“. Za posledné roky sa nápadne zmenili aktivity medzi nezadanými mužmi a ženami. V týchto úvahách hľadáme príčiny a aj možné riešenia.

Pri svojich štyroch spisovateľských pobytoch v USA v rokoch 1995, 1998, 2000 a 2001 som si to nemohol nevšimnúť – v New Yorku pripadá päť slobodných žien na jedného slobodného muža! A ešte je otázne, akí muži sú vlastne voľní. Mnohí sú zavalení vlastnou kariérou, iní zasa inak orientovaní, ďalší majú problémy s mužnosťou. Tak teda kde sú muži?

Kde sú muži

Samotný koncept mužstva (neoliberálmi vysmievaný „macho“) upadá, ale s ním aj funkčnosť takto mentálne kastrovaných mužov v spoločnosti. A keď už si aj tie najatraktívnejšie devy nájdu toho pravého, ten má toľko ponúk, že sa mu rozhodnúť naozaj nežiada. Neraz som si takéto sťažnosti aj od príťažlivých Američaniek vypočul. Odtiaľ pramení tiež ich záujem o mužov spoza oceánu, najmä zo strednej a východnej Európy. Nelíšia sa od Američanov a sú nepochybne mužnejší, aj preto, že sme tu feminizmus odmietli.

Muži na ústupe?

Je pozoruhodné, ako rýchlo po roku 1989 dostihol tento problém aj naše krajiny. V Prahe pripadlo v roku 1991 presne 641 363 žien na 570 647 mužov (teda viac ako 70-tisíc!). Mohli by sme toto mesto nazvať aj mestom vdov, pretože tie prevažujú svojich rovesníkov nad 50 rokov až šesťnásobne a tvoria 15 % celej ženskej populácie v meste. O desať rokov neskôr v celej Českej republike bolo už 5 247 989 žien na 4 982 071 mužov, teda viac ako štvrť milióna žien. Na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 1997 takmer o 150-tisíc mužov menej (v hlavnom meste Bratislave v roku 1993 bolo 52 %, o desaťročie už 53% žien), pod čo sa podpisuje viac než trojnásobná úmrtnosť mužov v strednom veku ako žien (viď. Správa Štatistického úradu SR za rok 2004). V Maďarsku ide o ich prevahu až takmer do výšky pol milióna. V Nemecku bolo už v roku 1955 o 3 milióny viac žien, čiže o 12 % viac než mužov. V Anglicku to boli vtedy 2 milióny žien navyše. Samozrejme, že musíme počítať aj s vojnovými stratami (v posledných dňoch 2. svetovej vojny bolo v Berlíne 2 700 000 obyvateľov, z toho dva milióny žien), ale tie v Anglicku neboli také veľké a navyše, tento rozdiel sa v ďalších desaťročiach nezmenšuje, naopak. V srbskej Banja Luke je po etnických vojnách až 7 žien na jedného muža.

Mohlo by vás zaujímať

Sú muži ešte mužní?

Za posledné roky sa nápadne zmenili aktivity medzi nezadanými mužmi a ženami. V týchto úvahách hľadáme príčiny a aj možné riešenia. Keď hlúposť kvitne… Rasizmus … Čítaj ďaľej

Prečo muži žijú kratšie?

  Rozhodujúcim faktorom je teda vyššia úmrtnosť mužov. Všimnime si, že podľa Štatistickej ročenky Ligy národov z roku 1939 bola očakávaná dĺžka života mužov/žien v Nemecku 59,9/62,8, v ČSR len 51,9/55,2 rokov a v ZSSR dokonca len 41,9/46,8 rokov. Vtedajší rekordéri vo Švédsku sa dožívali v priemere 63,2/65,3 rokov. Od tých čias sa rozdiel dožitia mužov a žien zväčšil v neprospech mužov! Pred takmer 70-timi rokmi to bolo v priemere 3,3 rokov, ale dnes je už na európskom kontinente rozdiel až takmer dvojnásobný. V Európe sa ženy dožívajú v priemere 81 rokov a muži len 75 rokov. Veď je to rozdiel 2190 dní!

   Výsledkom je, že ak si mladé Slovenky majú problém nájsť Slováka ako partnera, kumuluje sa v populácii vrstva veľmi dobre zachovalých starších osamelých žien, ktoré o partnerovi Slovákovi nemôžu už ani len snívať. Na Slovensku v roku 2009 bolo 1100 žien na 1000 mužov. V súčasnosti je Sloveniek „len“ o 158 tisíc viac ako Slovákov.

   Logický záver ponúka čitateľka M. Formáčková: „Ovšem ženy si už dávno uvědomily, že chtějí-li založit rodinu, chtějí-li partnera, pak ho musí nějaké jiné odloudit. A tak začaly lovit i ony. I když to dělají mnohem nenápadněji, než muži. A možná i v tom se dá hledat důsledek emancipace, že nejsou jen lovci, ale i lovkyně. Ostatně bohyně Diana nebyla nic jiného.“

Paradoxy druhého dychu

   Presne v duchu „riešenia“ pomenovaného čitateľkou z Čiech sa jeden môj známy dostal do osídiel mladej, úspešnej ženy. Okrem sexi-výzoru, mladosti a vkusného obliekania mala navyše aj dobre rozbehnutú kariéru, vlastný byt a auto. Naopak, na neho doma čakali starosti pri staršej žene a dvoch malých synoch. A tak sa rozhodol presťahovať k tej mladej. Pozoruhodné na tom ale je to, že jeho manželka nespanikárila a rozhodla sa pre trpezlivé vyčkávanie. Neprerušili teda nijako dramaticky svoj manželský vzťah a ona dokázala ešte aj raz do mesiaca zorganizovať ich stretnutie spojené aj so sexom. Trvalo to pol roka a ten priateľ sa na Vianoce vrátil domov. Zistil totiž, že jeho mladá priateľka je príliš zahľadená do seba a koniec-koncov aj v papučiach je niekedy lepšie, lebo sa netreba neustále tváriť ako super-man.

Niekedy je aj návrat k bývalej vítanou zmenou…

   Druhý môj priateľ odišiel od ženy vo veľkom rodinnom byte v dobe, keď po dlhých rokoch manželstva pomaly začínala prejavovať voči nemu averziu. Spôsobili to komplikácie prechodu, keď rozladená hormonálna hladina spôsobuje u žien návaly nálad, ktoré sa ťažko kontrolujú. V tej dobe stretol svoju bývalú spolužiačku, ktorá sa medzičasom vydala i rozviedla a žila v domácnosti s dvomi odrastenými synmi. To ju teda až tak nezaťažovalo a privítala nový vzťah. Priateľ teda opustil manželku a presťahoval sa do novej domácnosti. So synmi svojej novej družky si rozumel, ona jeho prítomnosť vítala a oceňovala, takže im na prvý pohľad nič nechýbalo. O to je zaujímavejšie, že po pol roku odrazu zistil, že tie domáce papuče, čo nechal u svojej manželky, mu chýbajú. A tiež sa vrátil domov.

    Takže to máme hneď dva happy-endy, ale tie sú skôr výnimkou, než pravidlom. Aké je teda riešenie, ak by nemalo dochádzať k rozbíjaniu rodín? Veď celkovo je na európskom kontinente prevaha 25,7 milióna Európaniek nad Európanmi. Na druhej strane vo východnej a juhovýchodnej Ázii je to presne naopak. Dnes je len v Číne o 37 miliónov viac mužov. K tomu pripočítajme 31 miliónov osamelých Indov. A práve v Indii stále ešte udržujú tradíciu dohodnutých manželstiev. No a tie sú vraj pozoruhodne stále. Že by toto bolo riešenie?

Som zvedavý na vaše názory a skúsenosti.

Gustáv Murín