6. január, Traja králi a Zjavenie pána
K voľným vianočným dňom patrí ešte jeden sviatok so zvláštnym dvojitým pomenovaním – Traja králi a Zjavenie pána. Sú traja králi legenda, alebo skutočne existovali, a aké to zjavenie si šiesteho januára každoročne pripomíname?
Prvýkrát sa príbeh o troch kráľoch spomína v Matúšovom evanjeliu. Matúš je jediný zo štyroch evanjelistov, ktorý rozpráva o tejto udalosti. Doslova píše: Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť. Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: V Betleheme, lebo tak píše prorok… Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť. Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.“
Mudrci, mágovia či králi?
V tomto príbehu sa nikde nespomínajú králi, ale akýsi mudrci z východu. Kráľmi ich začali nazývať až v 3.storočí, čo má na svedomí zrejme nepresný preklad pôvodného textu. No aj tak to museli byť muži mimoriadnych schopností a vedomostí, a museli sa veľmi dobre vyznať v astronómii aj v astrológii. Matúš v evanjeliu neuvádza ich presný počet a na starých maľbách ich napočítame od dvoch až po ôsmich. Zrejme podľa počtu darov, ktoré doniesli mudrci malému Ježiškovi, sa neskôr ustálilo, že králi boli iba traja. Konkrétne mená- Gašpar, Melichar a Baltazár dostali tiež až oveľa neskôr, prvý raz v šiestom storočí. Nevieme ani odkiaľ vlastne pochádzali, predpokladá sa, že prišli z Perzie a boli belosi. Na maľbách sa často zobrazovali v orientálnych odevoch. V stredoveku sa zaužívalo, že Gašpar pochádzal z Indie, Melichar z Perzie a Baltazár z Arábie. Podľa niektorých zasa reprezentovali tri dovtedy známe svetadiely, tri ľudské rasy a tri obdobia života. Gašpar oblečený ako černošský kráľ zosobňoval mladosť a čiernu Afriku, Melichar predstavoval starca a Európu a Baltazár znázorňoval dospelého muža a Áziu.
Kráľovské dary
Mudrci priniesli malému Jezuliatku z nášho pohľadu dosť nezvyčajné darčeky: zlato, kadidlo a myrhu. V tom čase to však bolo to najdrahšie a najvzácnejšie, čo mu mohli podarovať a zdôrazniť tak výnimočné postavenie novonarodeného dieťaťa.
Zlato bolo už v staroveku nesmierne cenné.
Kadidlo tvorili horiace kryštáliky z voňavej živice stromu boswelia a používalo sa pri bohoslužbách na očistenie vzduchu, navodenie slávnostnej atmosféry a na sprostredkovanie prosieb Bohu. V staroveku verili, že vôňa kadidla má liečivé schopnosti a pomocou nej sa veriaci dostanú do stavu blaženosti. Súčasné výskumy naozaj potvrdili, že aktívne látky vznikajúce pri pálení živice znižujú úzkosť a pôsobia antidepresívne.
Myrha je vonná živica z kôry afrického stromu balzamovníka myrhového. Používala sa v medicíne, v kozmetike, ako súčasť liečivých mastí. Zapaľovala sa pri pohreboch a masťou z myrhy sa balzamovali mŕtve telá. V čase narodenia Ježiša bola myrha sedemkrát drahšia ako zlato.
Betlehemská hviezda nebola kométa
Dlho sa verilo, že hviezda, ktorá ukazovala trom mudrcom cestu, bola kométa. No v časoch Ježišovho narodenia nikde objavenie takejto hviezdy nezaznamenali a kométa sa nespomína ani v evanjeliu. Navyše zjavenie kométy sa vždy považovalo za predzvesť zlých udalostí, sotva by preto ohlasovala takú výnimočnú a radostnú udalosť, akou je narodenie Mesiáša. Istý čas sa predpokladalo, že betlehemskou hviezdou bola dokonca Halleyho kométa, ale podľa astronomických výpočtov sa v období Ježišovho narodenia priblížila k našej planéte najprv už v roku dvanásť pred n. l. a opäť až v roku 66 n. l. Omyl zrejme spôsobila maľba Klaňania sa troch kráľov od významného talianskeho maliara Giotta di Bondoneho z roku 1304. Nad maštaľkou tu svieti hviezda s chvostom, veľmi podobná Halleyho kométe. Giotto ju mohol za svojho života naozaj pozorovať na oblohe, pretože sa v tom čase opäť priblížila k Zemi. Vtedy sa však ešte nevedelo, že sa periodicky, približne každých sedemdesiatpäť rokov, vracia opätovne od Slnka k Zemi, to zistil až v 18.storočí anglický astronóm Edmond Halley, podľa ktorého bola neskôr aj pomenovaná. Čo teda v skutočnosti priviedlo mudrcov z východu do Betlehema? Podľa slávneho astronóma a astrológa Johannesa Keplera sa nad Betlehemom nezjavila žiadna nová hviezda alebo kométa. Musel to byť iný vesmírny úkaz, ktorý nebol zjavný bežným ľuďom, ale mohli ho pochopiť len zasvätení astrológovia. Kepler zistil, že takýto mimoriadny jav sa skutočne udial, no nie na prelome letopočtov, ale ešte v roku sedem pred Kristom. V tom roku sa trikrát skrížili dráhy Saturnu a Jupitera, čo bol výnimočný úkaz, vzhľadom na trojnásobné opakovanie, a tiež pre symboliku jednotlivých planét. Astrológovia totiž považujú Saturn za symbolickú hviezdu Židov a Jupiter symbolizuje vládcu. Toto spojenie teda akoby naznačovalo, že ide o židovského kráľa. Zblíženie sa stalo v znamení rýb a ryba bola vždy symbolom kresťanov. Niečo také pozoruhodné teda určite neušlo pozornosti ani spomínaným mudrcom. Hneď pochopili jeho posolstvo a vybrali sa na ďalekú cestu hľadať Božie dieťa.
Sväté relikvie
Podľa stredovekých legiend traja králi sa po návrate z Betlehema dali doma pokrstiť apoštolom Tomášom a neskôr sa stali biskupmi. Zomreli krátko po sebe a pochovali ich v Palestíne do spoločného hrobu. Pri svojej pútnickej ceste do Palestíny ich tam objavila sv. Helena, matka cisára Konštantína a dala ich dopraviť do Konštantínopolusu, čiže Carihradu. V piatom storočí ich od carihradského cisára dostal do daru milánsky biskup a keď cisár Fridrich Barbarossa dobyl mesto Miláno, dal ich ostatky 23. júla 1164 preniesť do Kolína nad Rýnom. Tu ich dodnes s pietou uchovávajú v katedrále sv. Petra. Tešia sa veľkej úcte domácich obyvateľov i početných pútnikov a výročie ich prinesenia sa každoročne oslavuje veľkou procesiou.
Trojkráľové požehnanie a koledovanie
Ku dňu Troch kráľov a najmä k predvečeru sviatku sa oddávna viažu rôzne povery a tradičné rituály. V kostoloch sa svätí voda, soľ, kadidlo a krieda. Verilo sa, že keď sa vôňou kadidla vydymí príbytok, ochráni to dom i jeho obyvateľov pred zlými silami. Ľudia si preto dávali posvätiť svoje príbytky. Ešte aj dnes chodia niekde kňazi s miništrantmi z domu do domu, každú miestnosť vydymia horiacim kadidlom, a potom posvätenou kriedou napíšu nad dvere písmená C,M,B oddelené krížikmi a z oboch strán ohraničené dátumom príslušného roka. Napríklad tohtoročný nápis by mal mať takúto podobu: 20 – C+M+B – 13. Sú to začiatočné písmená latinského požehnania – Christus Mansionem Benedicat, čo v preklade znamená Boh nech žehná tento dom. Niekde sa skratka C zamieňa za G a skratka GMB sa vysvetľuje ako začiatočné písmená mien troch kráľov. Najmä v stredoveku vládol priam kult Troch kráľov. Považovali sa za mocných ochrancov a verilo sa, že nosenie amuletu s ich obrázkom a prosbou o ochranu je vraj účinný prostriedok proti viacerým chorobám: epilepsii, horúčke, bolestiam zubov i hlavy, mali chrániť dokonca aj pred urieknutím, besnotou a pred náhlou smrťou. Pretože králi putovali za Božím dieťaťom, stali sa patrónmi pocestných a pútnikov, ako aj zomrelých na ich poslednej ceste. Sú patrónmi aj mesta Kolín, kde tri kráľovské koruny majú aj vo svojom mestskom erbe. Od trinásteho storočia sa v kostoloch po procesii a pred začiatkom omše predvádzali trojkráľové hry. Ich obsah tvorilo putovanie troch mudrcov z východu za hviezdou, ich stretnutie s Herodesom, cesta do Betlehema, poklona Ježiškovi a Márii a napokon sen, v ktorom ich anjel posiela domov inou cestou, aby Herodesovi nevyzradili, kde našli Jezuliatko. V Nemecku a nemecky hovoriacich zemiach je dodnes veľmi populárne trojkráľové koledovanie s hviezdou, odkiaľ sa tento zvyk rozšíril aj do ďalších krajín. Traja chlapci sú preoblečení za troch kráľov, na hlavách majú papierové koruny, v rukách zlato, kadidlo a myrhu a ďalší pred nimi nesie hviezdu. Za koledovanie dostávali od domácich dary. U nás oddávna najmä na vidieku tiež chodia koledníci po domoch, v každom zaspievajú, zavinšujú. Koledy spievané pri tejto príležitosti majú do domu priniesť šťastie, zdravie a blahobyt.
Mohlo by vás zaujímať
Čarovný večer trojkráľový
Noc pred Tromi kráľmi sa v ľudovej tradícii považovala za magickú. Čarovalo sa a veštila sa budúcnosť, podobne ako niektoré dni v predvianočnom období. Do vody sa lialo roztopené olovo, aby sa podľa tvaru zistilo, čo dotyčného v tom roku čaká, dievčatá hádzali do vriacej vody halušky s menami budúceho manžela. V niektorých krajinách západnej Európy sa pečie trojkráľový koláč a doňho sa zapečie prsteň, minca a náprstok. Kto vo svojom kúsku našiel prsteň, čakal ho v tom roku sobáš, minca znamenala bohatstvo a náprstok prinášal zlú správu: žiaden sobáš ani bohatstvo. Na Troch kráľov si prútikári rezali prúty na virgule a krstili ich menami jedného z troch kráľov, podľa toho, na čo boli určené. Gašpar mal vyhľadávať zlato, Baltazár striebro a s pomocou Melichara sa hľadala voda.
Zjavenie Pána
A prečo sa sviatok Troch kráľov nazýva aj Zjavenie pána? Nie je to nič nové, naopak, je to oddávna jeden z najstarších a najvýznamnejších kresťanských sviatkov. Už od tretieho storočia si v tento deň východní kresťania pripomínali tri udalosti zaznamenané v evanjeliách, keď Ježiš ľuďom ukázal svoj Božský pôvod. Prvá je práve poklona troch mudrcov – kráľov z východu Jezuliatku v Betleheme, druhá bol Ježišov krst v Jordáne a tretia zázrak premenenia vody na víno na svadbe v Káne Galilejskej. Postupne sa však stále viac dostávala do popredia len legenda o troch kráľoch, až sa tento deň začal aj oficiálne označovať iba ako Sviatok Troch kráľov. Pôvodný názov a obsah sa však nikdy nezrušil a dnes cirkev opäť zdôrazňuje, že šiesty január je predovšetkým oslavou zjavenia Božieho Syna.
