Boj alebo radšej prijatie?

Bojujeme so svojimi emóciami, pretože tak sa predsa nemôžeme cítiť. Bojujeme, či sme dosť dobrí a či to stačí pre druhých, pre nášho partnera, deti, rodinu. Bojujeme s tým, ako vyzeráme, ako sme videní a ako nechceme byť videní. Bojujeme so všetkým a všetkými, kde máme pocit, že niečo nie je v poriadku.

Boj alebo radšej prijatie

Je to naozaj to, čo chceme, alebo by sme radšej mohli prejaviť láskavosť a prijatie k daným ľuďom a situáciám?

Boj je niečo, čo je našou súčasťou, a sme na neho tak zvyknutí, že už bez neho ani nevieme žiť. Bojujeme so všetkým a všetkými, kde máme pocit, že niečo nie je v poriadku. Stojí nás to veľa energie, a aj keď máme pocit, že je to potrebné a spravodlivé, a tak to má byť, v skutočnosti tým len strácame. Strácame svoju energiu vydanú na boj, strácame nadhľad nad svojim životom a to, čo sa nám deje.

Ak sa nám aj na konci podarí „vyhrať“, naozaj nás ten pocit uspokojí? Mnohokrát zistíme, že to nestálo za to, no nepripustíme si to. Môže sa nám stať, že po čase zistíme, že sme vlastne nemali pravdu, alebo popri tom boji sme niekoho zničili alebo ublížili mu, za čo sa budeme cítiť previnilo a neschopne. Tak stálo to celé za to? Naše EGO okamžite odpovie áno. Naše EGO predsa potrebuje pre nás čo najlepšie, aj na úkor toho, že sa na konci nebudeme cítiť dobre.

Tak prečo bojovať?

Je to naozaj to, čo chceme, alebo by sme radšej mohli prejaviť láskavosť a prijatie k daným ľuďom a situáciám, ktoré by nás normálne priviedli k boju?

Všetok tento boj vzniká však nie preto, čo robia druhí alebo čo sa nám deje. Skutočný dôvod je boj, ktorý prebieha v nás a je pre nás ľahšie zmeniť pozornosť na vonkajší boj ako sa naozaj pozrieť do seba, čo sa v nás odohráva. Tento vnútorný boj vytvára mnoho napätia a hnevu, cez ktorý potom bojujeme so všetkým a všetkými.

Problém s vnútorným bojom je, že sa nedá vyhrať, pretože aj keby sme vyhrali, tak zároveň aj prehráme, keďže bojujeme sami so sebou. Nakoniec budeme vždy tí, ktorí prehrajú, čo nás motivuje ešte aktívnejšie bojovať, pretože túžime vyhrať, nakoľko veríme, že potom sa to upokojí a budeme spokojní. Len si neuvedomujeme, že nie sme spokojní práve pre to, že bojujeme. Je to paradox, ktorý nás drží v začarovanom kruhu nespokojnosti a utrpenia a neustáleho boja.

Sme tvorcami našich životov

Je dôležité si uvedomiť, že my sme tvorcami našich životov. My sme tí, ktorí vytvárajú situácie v našom živote našim myslením, reakciami, správaním, slovami a pod. To znamená, že sme zodpovední za to, čo sa nám deje. Prijať túto zodpovednosť je základ toho, aby sme prestali bojovať. Zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za svoj život nám pomôže uvedomiť si, že ak bojujeme, tak vlastne bojujeme so sebou a s tým, čo sme vytvorili okolo seba a v našom živote.

Bojujeme so svojimi emóciami, pretože tak sa predsa nemôžeme cítiť. Bojujeme, či sme dosť dobrí a či to stačí pre druhých, pre nášho partnera, deti, rodinu. Bojujeme s tým, ako vyzeráme, ako sme videní a ako nechceme byť videní. Bojujeme o našu pozíciu, o to kto sme a snažíme sa byť niečím viac a zabúdame na to, že už sme, že úplne stačí byť samým sebou.  

Ak nášmu partnerovi, priateľom, blízkym, nestačí, akí sme, tak si náš nezaslúžia. Chyba nie je v nás. Každý sme iný, jedinečný, presne taký, aký sme. Pokiaľ ľuďom okolo nás nestačí to, aký sme, tak pravdepodobne nie sme kompatibilní a mali by sme dovoliť týmto ľuďom odísť z nášho života a uvoľniť priestor pre tých, komu budeme stačiť. Takým, ktorí si budú vážiť, že sme v ich živote a my si budeme vážiť ich presne takých, akí sú.

Ako sa zbaviť boja?

Zbaviť sa boja, nie je jednoduché, no je to možné. Na začiatok si treba uvedomiť, že sme, kto sme, tu a teraz. Máme telo, aké máme a v tento život iné nebudeme mať. Máme pohnútky a strachy, aké máme a môžeme na nich pracovať a posúvať sa k najlepšej verzii samých seba, no nie cez boj a nie pre druhých, ale len samy pre seba, ak je to to, po čom túžime. Potrebujeme pracovať na svojej sebahodnote a na tom, že stačí byť samým sebou. A to najdôležitejšie je naozaj sa rozhodnúť skončiť s bojom a dodržať to. Vždy, keď sa ten boj aj napriek tomuto rozhodnutiu objaví, je potrebné zistiť, prečo to vzniká, čo je za tým bojom a získať nadhľad nad situáciou, aby sme sa z nej mohli poučiť a ukončiť ten boj bez straty energie na ten nekonečný boj.

Prajem vám veľa lásky a trpezlivosti pri vašej životnej ceste a premene resp. nahrádzaní boja prijatím.

Ak sa chcete dozvedieť viac o prijatí, vzťahoch, partnerstve, spoznávaní samých seba a svojich emócií, príďte na sériu 4 skvelých workshoppov SPOZNAJ SÁM SEBA A SVOJE VZŤAHY – ENNEAGRAM, ktoré vedie autor článku M. Haranta. Budú sa konať v utorok 5.2. o 18:00 hod. v Bratislave /prvá prednáška/. Viac info TU

Autor: Miroslav Haranta www.haranta.sk

Miroslav Haranta

Miroslav HarantaJe terapeut, lektor a spisovateľ. Pracuje s klientmi na ich osobnom rozvoji a objavovaní samých seba, liečbe chorôb, strachov, odstraňovaní trám a bolestí. Aby boli zmeny trvalé, pracuje s nimi hlavne cez ich podvedomie, kde ich rôznymi nástrojmi zbavuje starých negatívnych a častokrát hlbokých presvedčení. Venuje sa problematike ženskej zraniteľnosti, vzťahov, výchove detí, ako viesť

šťastný a naplnený život. prednáša na univerzitách, školách a konferenciách. Organizuje unikátne workshoppy psychologickej typológie osobnosti pre širokú aj odbornú verejnosť – ENNEAGRAM, ktorý prináša zlepšenie  vzťahov, pohľad na zmysel života, seba, porozumenie a naplnený život. Je certifikovaným lektorom pre výučbu terapeutickej metódy ThetaHealing© na Slovensku aj v zahraničí.

V rámci firemného couchingu školí a prednáša na témy ako vedomá komunikácia, komunikačné  a manažérske zručnosti, hodnoty, vzťahy, práca s emóciami a emocionálnou inteligenciou, cielená motivácia, rast, otvorenie sa vlastnému potenciálu a ďalšie.

Zo svojich terapeutických a vlastných životných skúseností napísal knihu s názvom “Olívia, časť prvá” – o žene, jej vnútornom a myšlienkovom a emočnom prežívaní života. O limitoch, bolestiach, strachoch, či fóbiách, ktoré nám v živote tak veľmi ubližujú. Touto knihou pomáha čitateľovi odhaliť skryté nespracované spomienky a emócie. Niekedy sa vás dotkne tak hlboko, že reakcia na knihu alebo postavu vyvolá hnev, odpor, odsúdenie, no v skutočnosti sa len dotkla nejakého ublíženia alebo problému, ktoré si držíte v sebe a nechcete priznať. Jediná možnosť, ako odhaliť, prečo sme mali takú reakciu, je pozrieť sa dostatočne hlboko do seba a odhaliť, prečo sa nás to dotklo a čo vyvolalo takú reakciu. Mnoho krát budete prekvapený, čo objavíte.

www.haranta.sk

https://www.facebook.com/miroslavharanta/

Photo by rawpixel.com from Pexels