Sloboda vo vzťahoch

Čo treba robiť pre zdravý vzťah?

Nie, nemyslím tým otvorený vzťah, kde si obidvaja z partnerov robia, čo chcú a s kým chcú. Aj keď ak sa tak dohodnú a vyhovuje im to, žiadne odsúdenie. Je to každého slobodná voľba. No toto je myslené v hlbšom zmysle, a to tak, že na to, aby sme mohli mať zdravý vzťah, ktorý sa dokáže rozvíjať, ktorý sa rozvinie na ďaleko vyššiu úroveň ako si vieme predstaviť, tak jedným zo základných predpokladov je práve mať slobodu vo vzťahu.

Sloboda vo vzťahoch
stock.adobe.com

Je to nevyhnutné na to, aby sme pustili všetky závislosti, všetku majetníckosť, skrátka všetky prepojenia, ktoré nás blokujú v tom, aby sme rozvinuli potenciál toho vzťahu. Čo nie je úplne jednoduché, pretože mnohí z nás máme v sebe nastavenie, že láska je práve o tých silných emóciách, o tom vlastnení, o tej žiarlivosti, o tom, že len vtedy milujem, ak žiarlim. Len vtedy milujem, ak mi patrí ten partner, ak chcem zaňho dýchať, ak sa musím trápiť, keď sa on trápi, pretože tak mu ukazujem, že ho milujem.

Toto všetko nie je láska…

To všetko je čokoľvek iné, len nie láska. Láska je stav bytia, ktorý je veľmi jemný, veľmi príjemný. A nikdy nebolí. Ak láska bolí, nie je to láska. Láska nemôže bolieť. Láska je najvyššia vibrácia,  najjemnejšia a najlepšia, akú človek môže cítiť a byť v vej. Čo znamená, že také niečo nemôže bolieť. Ak niečo bolí, sú to naše vzorce, ktoré sú s tým spojené. Alebo je to naša predstava lásky, naše očakávania, naše domnienky, naše predpoklady a tá nesloboda.

To znamená, aby sme sa toho všetkého zbavili, musíme nájsť úplnú slobodu vo vzťahoch. A sloboda vo vzťahu znamená, že každé ráno sa budím vedľa svojho partnera s pocitom radosti, že ho mám pri sebe. Ak tam toto nemám, tak mám problém. A treba na tom pracovať. Ďalšia vec je, keď sa budím takýmto spôsobom vedľa neho, tak prežívam ten deň s ním tým najlepším spôsobom, pretože viem, že môj partner má slobodu a ja mám slobodu.

Ak on pocíti, že zajtra už nechce byť so mnou, alebo preto, že stretol niekoho iného, alebo mu niečo chýba, niečo čo mu nevieme dať, tak môže odkráčať v absolútnej slobode. Dokázať žiť takýmto spôsobom je úplne iná úroveň, pretože si začneme naozaj vážiť každý deň, ktorý žijeme s týmto partnerom, pretože sme sa rozhodli s ním byť. A on sa rozhodol byť s nami.

Mohlo by vás zaujímať

Ako na sebe pracujeme

Ako na sebe pracujeme?

Práca na sebe môže byť v rôznych oblastiach Niekto na sebe pracuje fyzicky, iný sa stará o to, čo konzumuje, ďalší ako vyzerá a potom ďalší, ktorí sa … Čítaj ďaľej

Ako dosiahnuť takúto slobodu? Začína to uvedomením. Tým, že si uvedomíme, v čom nie sme slobodní.

Či už  sú to situácie, keď my nedávame slobodu partnerovi, alebo situácie, keď ju my nemáme. Sloboda je jednou zo základných potrieb, ktoré máme. Keď sa narodíme, sme absolútne slobodní. A v momente od narodenia začíname slobodu strácať spôsobom, akým sme vychovávaní.

Spôsobom, ako funguje táto spoločnosť. Ako nás ovplyvňuje, ako je všetko nastavené. No a potom nám ukazujú vo všetkých romantických filmoch, ako by láska nemala vyzerať. A my sa na to nastavíme a veríme, že toto je to, čo potrebujeme. A keď vieme, že toto je to, čo potrebujeme, lebo sme o tom presvedčení, pretože to všetci hovoria, všade sme to videli, tak to začneme žiť.

Myslíme si, že predsa to je to správne. A nerozumieme, prečo nám to ubližuje. Prečo nás to ničí. Pretože inak nevieme. Nikto nás to nenaučil iným spôsobom. A ako odhaľovať všetky tieto vzorce, ktoré sú v nás, ktoré nám ubližujú a ktoré sme síce boli naučení, ale nie sú úplne naše? Možno s nami ani tak vnútorne nerezonujú, ale nevieme inak.

Paralyzujúce predstavy a život v klietke

No to, že nevieme inak, neznamená, že nemôžeme nájsť novú cestu. Niečo, čo by nás napĺňalo a kde by sme boli šťastní. Mnoho ľudí, keď si toto prečíta, zareaguje s absolútnym odporom. S kritikou. Pôjde proti tomu, pretože predstava toho, že by teraz mali byť slobodní vo vzťahoch, nebyť vlastnení alebo nevlastniť,  je absolútne paralyzujúca a ničiaca.

Tie strachy sú také silné, že keď stratím partnera a budem sám (a rôzne ďalšie strachy), nám nedovolia sa pohnúť ďalej. A radšej budeme trpieť, ako by sme mali čeliť týmto strachom. To znamená, je to každého voľba, ako chce žiť. Ak chce niekto žiť v týchto strachoch, ak niekto chce žiť v tom aby bol ako v tej zlatej klietke, čo je ešte asi ten lepší prípad ako byť v klietke (no stále je to klietka), tak môže.

Každý máme slobodnú vôľu. Každý sa môžeme rozhodovať a nemôžeme nikoho súdiť za to, ako žije. Keď sa niekto rozhodne žiť slobodne – úžasné, keď sa niekto rozhodne, že bude žiť s partnerom, ktorý ho bude ničiť, je to taktiež jeho voľba.

Strachy, ktoré idú proti logike a zdravému rozumu

Všetci túžime po slobode, či už si to chceme priznať, alebo nie. Predstavte si situáciu,  že sme s partnerom, ktorý nás stále viac a viac kontroluje. Tlačí na nás a všetko to robí predsa z lásky. On nás tak miluje, že nás v podstate nevie pustiť, nedá nám dýchať, stále viac nás pohlcuje.

Čo bude naša reakcia? Začneme ho odtláčať. Začneme hľadať spôsob, ako sa ho zbaviť, ako si nájsť priestor sami pre seba, ako si nájsť chvíľku pre seba. A on sa bude cítiť, že nás stráca a ešte viac začne zisťovať, čo sa deje, ešte viac nás začne pohlcovať, ešte viac nás začne kontrolovať, čo nás ešte viac donúti odtiahnuť sa od neho. Toto asi nie je úplne tá sloboda.

Je zaujímavé, čo nám robia tieto strachy. Strach z toho, že ostaneme sami alebo že stratíme partnera alebo nás podvedie. V podstate nás donútia robiť kroky, ktoré mnohokrát idú proti logike a zdravému rozumu. A veľmi ubližujú. Tie samotné kroky a ublíženie nám začnú spôsobovať to, že začneme vytvárať v tom partnerovi presne to, čoho sa bojíme.

Doslova ho donútime nás podviesť alebo ho donútime odísť od nás, a to kvôli tlaku, ktorý začneme vytvárať a tým, že sa necíti slobodný, necíti sa prijatý a necíti sa šťastný.

O čom sú potom takéto vzťahy?

Načo sú nám takéto vzťahy? Aby sme neboli sami? Čo je horšie? Trpieť za to, že sme sami alebo trpieť v partnerstve? Keď trpíme, že sme sami, aspoň vieme, že si to spôsobujeme len my sami a že s tým môžeme niečo robiť, lebo je to naše. No ak si zvolíme utrpenie v partnerstve, náš partner nemusí mať záujem s tým niečo robiť a budeme trpieť stále.

Treba sa zamyslieť. Mali by sme si vážiť našu slobodu. A keď si začneme vážiť svoju vlastnú slobodu, môžeme si vážiť aj slobodu v našom partnerovi. A jeho vlastnú slobodu. A keď si ju vážime, bude mať ďaleko trvalejšie naplnenejšie a ešte hodnotnejšie vzťahy. Šanca, že nás partner podvedie bude oveľa, oveľa, oveľa, nižšia, ak vôbec nejaká bude. Pretože sa cíti naplnený, spokojný. Nič ho neodtláča, práve naopak.

V slobode partner cíti, že chce byť s tým druhým čím ďalej viac. Pretože vie, že má tú možnosť. A mať možnosť znamená, že ja si vyberám, čo chcem. A keď milujem partnera, tak chcem s ním byť. No ak máme pocit, že nás chce vlastniť a nemáme inú možnosť ako byť s ním, tak budeme rebelovať, pôjdeme proti tomu.

Budeme hľadať spôsob, ako byť sami a tým budeme vytvárať bolesť v partnerovi, ktorý chce byť stále s nami. A takisto sami v sebe, pretože túžime byť s ním a zároveň s ním nemôžeme byť, pretože on nám berie našu slobodu. Nájsť v tomto rovnováhu je naozaj ťažké.

Ak vám niekto hovorí, že je normálne vo vzťahu trpieť, nemusíte tomu veriť!

Prečo? Pretože základ je, že chceme byť slobodní. To znamená žiadne hľadanie kompromisu. Vždy bude niekto trpieť. A vzťahy by nemali byť o tom, že trpíte. Ak vám niekto hovorí, že je normálne vo vzťahu trpieť a že cez bolesť sa posúvame, nemusíte tomu veriť. Nie je to tak.

Mnoho ľudí tak funguje a ospravedlňuje si svoje nefunkčné vzťahy tým, že rozpráva, že to je normálne, že sa tak zrkadlíme. Že cez tú bolesť ideme, že sa hádame, že sa ničíme, ale vďaka tomu sa posilňujeme. To je všetko utrpenie, to nie je láska. V láske sa dá nájsť spôsob bez tohto utrpenia v ľahkosti. Ale hlavne v slobode. Držím palce v hľadaní svojej skutočnej slobody a vážení si vlastnej slobody a prijímania toho, že aj váš partner má svoju slobodu.

Miroslav Haranta

Sloboda vo vzťahoch

Je terapeut, lektor a spisovateľ. Pracuje s klientmi na ich osobnom rozvoji a objavovaní samých seba, liečbe chorôb, strachov, odstraňovaní tráum a bolestí. Aby boli zmeny trvalé, pracuje s nimi najmä cez ich podvedomie, kde ich rôznymi nástrojmi zbavuje starých negatívnych a častokrát hlbokých presvedčení. Venuje sa problematike ženskej zraniteľnosti, vzťahov, výchove detí, ako viesť šťastný a naplnený život.

Prednáša na univerzitách, školách a konferenciách. Organizuje unikátne workshopy psychologickej typológie osobnosti pre širokú aj odbornú verejnosť – ENNEAGRAM, ktorý prináša zlepšenie  vzťahov, pohľad na zmysel života, seba, porozumenie a naplnený život. Je certifikovaným lektorom pre výučbu terapeutickej metódy ThetaHealing© na Slovensku aj v zahraničí.

V rámci firemného koučingu školí a prednáša na témy ako vedomá komunikácia, komunikačné  a manažérske zručnosti, hodnoty, vzťahy, práca s emóciami a emocionálnou inteligenciou, cielená motivácia, rast, otvorenie sa vlastnému potenciálu a ďalšie.

Zo svojich terapeutických a vlastných životných skúseností napísal knihu s názvom “Olívia, časť prvá” – o žene, jej vnútornom a myšlienkovom a emočnom prežívaní života. O limitoch, bolestiach, strachoch, či fóbiách, ktoré nám v živote tak veľmi ubližujú. Touto knihou pomáha čitateľovi odhaliť skryté nespracované spomienky a emócie.

Niekedy sa vás dotkne tak hlboko, že reakcia na knihu alebo postavu vyvolá hnev, odpor, odsúdenie. No v skutočnosti sa len dotkla nejakého ublíženia alebo problému, ktoré si držíte v sebe a nechcete priznať. Jediná možnosť, ako odhaliť, prečo sme mali takú reakciu, je pozrieť sa dostatočne hlboko do seba a odhaliť, prečo sa nás to dotklo a čo vyvolalo takú reakciu. Mnohokrát budete prekvapení, čo objavíte.