Čo to hovorí o nás, ak nám niekto chýba, alebo chceme, aby sme niekomu chýbali my?
Zvykom je, že ak niekoho milujeme a nie sme s ním, tak nám chýba. Otázne je, čo nám vlastne chýba, a prečo? Ak nám milovaný chýba, pretože patrí k nám, dopĺňa nás a bez neho nie sme celiství, tak máme problém. Celkovo je tento problém veľmi rozšírený. Môže za to naše nízke sebavedomie, sebahodnota, sebaprijatie a takmer žiadna sebaláska. Pokiaľ to tak máme, budeme vždy hľadať naplnenie pocitov plynúcich z týchto cností niekde zvonku. Najlepšie od nášho partnera. Lebo keď nás miluje, tak za niečo predsa stojíme. A tak si zrazu zaslúžime tú lásku a prijatie.
Sme závislí na dopĺňaní pocitov…
No pokiaľ pri nás nie je dlhší čas, začneme pociťovať deficit a ten spôsobuje, že nám začne niečo chýbať. Vyhodnotíme to tak, že je to náš partner, kto nám chýba. No v skutočnosti sú to tie pocity, ktoré nám chýbajú a ktoré keď dostávame, tak sa cítime oveľa lepšie. To neznamená, že dotyčného človeka nemilujeme. To len znamená, že sme závislí na dopĺňaní pocitov, ktoré nám chýbajú, čo vytvára pocit, že náš partner je naša druhá časť a bez neho neprežijeme. V skutočnosti nemôžeme byť ďalej od pravdy.
Keď sa láska mení na vlastníctvo a závislosť
V momente ako pocítime, že bez partnera nemôžeme žiť, že je našou druhou polovicou, tak sme začali s ničením vzťahu. Láska sa mení na vlastníctvo a závislosť. Začne sa objavovať množstvo strachov, počnúc strachom zo samoty a opustenia, až po strach, že bez partnera neprežijeme. Tieto strachy násobia potrebu vlastniť a kontrolovať partnera a berú aj posledné zvyšky slobody z takéhoto vzťahu.
Jedno z práv, ktoré máme, keď prídeme na túto zem, je sloboda. Potrebujeme ju cítiť, potrebujeme mať umožnenú slobodnú voľbu a aby našu slobodu ostatní rešpektovali. Ak nám náš partner začne brať slobodu, prirodzene sa začneme od neho odsúvať a odtláčať ho, aby sme si vytvorili aspoň nejaký pocit slobody. No čím viac sa snažíme uvoľniť, tým sú vyššie spomínané strachy silnejšie a tým nás chce ešte viac zviazať a pritiahnuť k sebe.
Myslíš na mňa, keď nie sme spolu?
Začne používať manipuláciu, výčitky, hrozby, vydieranie a podobné nástroje, ktorými sa nás snaží získať späť a pri tom nevidí, že práve toto je ten spôsob, ako nás stratiť. Takouto manipuláciou môže byť aj „Tak veľmi mi chýbaš. Chýbam ti aj ja?“ „Myslíš na mňa, keď nie sme spolu?“ V podstate nám partner hovorí – neži svoj život, mysli len na mňa, lebo ja som to jediné, na čom záleží. A teda, ak nemyslíme neustále na partnera, tak by sme sa vlastne mali cítiť previnilo a začať na neho myslieť, lebo „tak sa to predsa má“.
Ak povieme partnerovi „chýbaš mi“, bez potreby sa ho pýtať, či chýbame aj my jemu, a sme tým v podstate mysleli, že sme v poriadku, že je nám dobre a bolo by skvelé, keby bol pri nás. Prečo to teda nekomunikovať priamo? Veď stačí povedať napríklad: „Spravilo by mi radosť, keby si bol/-a pri mne alebo so mnou.“ „Je mi super a bolo by skvelé, keby si si to užil/-a so mnou.„ Tým vyjadrujeme, že náš život nie je závislý na partnerovi a zároveň, že si na neho spomenieme a potešilo by nás, keby bol pri nás.
Prečo nám chýba?
Vždy keď pocítime, že nám niekto chýba a pocítime potrebu počuť to isté od partnera, položme si nasledovné otázky: Prečo nám chýba? Čo je vlastne to, čo nám skutočne chýba? Čo nám zapĺňa? Čo nám nahrádza? Čo je to, bez čoho nedokážeme žiť a naplno si užiť náš život, pokiaľ tam nie je?
Zdravý a vedomý vzťah nie je vybudovaný na závislosti a potrebe, ale na láske a slobode. Až v takom prípade môže ten vzťah narastať a paradoxom je, že až v takom vzťahu sa pomaly nechceme pohnúť od svojho partnera. No nie kvôli potrebe a závislosti, ale kvôli tomu pocitu slobody, rešpektu a tomu, že nás prijíma presne takých, akí sme a dávame si navzájom dôveru a priestor, ktorý obaja potrebujeme.
Autor: Miroslav Haranta www.haranta.sk
Miroslav Haranta
Je terapeut, lektor a spisovateľ. Pracuje s klientmi na ich osobnom rozvoji a objavovaní samých seba, liečbe chorôb, strachov, odstraňovaní tráum a bolestí. Aby boli zmeny trvalé, pracuje s nimi najmä cez ich podvedomie, kde ich rôznymi nástrojmi zbavuje starých negatívnych a častokrát hlbokých presvedčení. Venuje sa problematike ženskej zraniteľnosti, vzťahov, výchove detí, ako viesť šťastný a naplnený život.
Prednáša na univerzitách, školách a konferenciách. Organizuje unikátne workshopy psychologickej typológie osobnosti pre širokú aj odbornú verejnosť – ENNEAGRAM, ktorý prináša zlepšenie vzťahov, pohľad na zmysel života, seba, porozumenie a naplnený život. Je certifikovaným lektorom pre výučbu terapeutickej metódy ThetaHealing© na Slovensku aj v zahraničí.
V rámci firemného koučingu školí a prednáša na témy ako vedomá komunikácia, komunikačné a manažérske zručnosti, hodnoty, vzťahy, práca s emóciami a emocionálnou inteligenciou, cielená motivácia, rast, otvorenie sa vlastnému potenciálu a ďalšie.
Zo svojich terapeutických a vlastných životných skúseností napísal knihu s názvom „Olívia, časť prvá“ – o žene, jej vnútornom a myšlienkovom a emočnom prežívaní života. O limitoch, bolestiach, strachoch, či fóbiách, ktoré nám v živote tak veľmi ubližujú. Touto knihou pomáha čitateľovi odhaliť skryté nespracované spomienky a emócie.
Niekedy sa vás dotkne tak hlboko, že reakcia na knihu alebo postavu vyvolá hnev, odpor, odsúdenie. No v skutočnosti sa len dotkla nejakého ublíženia alebo problému, ktoré si držíte v sebe a nechcete priznať. Jediná možnosť, ako odhaliť, prečo sme mali takú reakciu, je pozrieť sa dostatočne hlboko do seba a odhaliť, prečo sa nás to dotklo a čo vyvolalo takú reakciu. Mnohokrát budete prekvapení, čo objavíte.
