Chcete byť zdravá, krásna a štíhla? Jedzte paradajky. Je až na neuverenie, že tieto nanajvýš zdravé a chutné plody, obľúbené takmer na celom svete, pôvodne v Európe považovali za nejedlé, dokonca jedovaté a využívali sa len ako okrasné kríky.
Z okrasnej rastliny až na tanier
Španielski dobyvatelia ich priviezli začiatkom 16.storočia z Južnej Ameriky od mexických Indiánov, no trvalo ešte takmer tri storočia, kým sa stali bežnou súčasťou stravy. Ešte v sedemnástom storočí sa paradajky popisovali ako popínavá rastlina s príjemnou vôňou a zaujímavými okrasnými plodmi, vhodná na obrastanie hospodárskych budov a besiedok. Na chuť jej prišli o sto rokov neskôr, najskôr na juhu Európy, najmä v Taliansku. V severnejších oblastiach starého kontinentu sa paradajka začala pomaly udomácňovať až v 18. storočí, no až do polovice 19. storočia sa na jedenie bežne nepoužívala. Keď sa jej konečne dostalo zadosťučinenia ako chutnej potraviny, čakala ju ešte jedna nepríjemnosť.
Bolo treba rozhodnúť, kam vlastne paradajky patria, či medzi ovocie alebo zeleninu. Keďže ich plody vznikajú oplodnením kvetu, mohli by z botanického hľadiska patriť medzi ovocie. Týmto koncom devätnásteho storočia argumentoval aj jeden americký podnikateľ, pretože sa mu nechcelo platiť vysokú zeleninovú daň. Musel rozhodnúť Najvyšší súd Spojených štátov a oficiálne uznať paradajky za zeleninu.
Jedzme ich čo najčastejšie
Milovníkom paradajok je však určite jedno, či si pochutnávajú na zeleninových alebo ovocných paradajkách, ich výbornú sviežu chuť to nijako nezmení. A ani sa už nemusíme báť, že sa z nich nebodaj otrávime, naopak, mali by sme ich mať na tanieri čo najčastejšie, pretože je to jeden z najzdravších druhov zeleniny. Predovšetkým sú paradajky najbohatším zdrojom lykopénu, karoténového farbiva, patriaceho medzi karotenoidy, podobne ako napríklad betakarotén či luteín. Tieto dôležité fytochemické látky si náš organizmus nedokáže vytvárať sám, ale berie si ich z potravy. 
Vďaka lykopénu majú paradajky aj iné zeleniny a ovocie krásnu červenú, oranžovú alebo žltú farbu, no jeho najväčším prínosom pre ľudský organizmus je jeho výrazný protirakovinový účinok. Vedci zistili, že v krajinách, kde sa hojne konzumujú jedlá z paradajok, v Taliansku, Španielsku či Mexiku, sa oveľa menej vyskytujú nádorové ochorenia, najmä rakovina prostaty. Najviac lykopénu je v prirodzene dozretých až prezretých plodoch a najlepšie sa uvoľňuje varením, pričom jeho vstrebávanie podporujú aj tuky. Ak si dvakrát do týždňa dáte špagety alebo iné jedlo s paradajkovou omáčkou na olivovom oleji, navyše s cesnakom, znížite tak riziko vzniku niektorých druhov rakoviny až o jednu štvrtinu. Dobrá správa pre milovníkov kečupu je, že síce obsahuje dosť cukru, ale kvalitne spracovaný môže byť aj dobrým zdrojom lykopénu.
Zásobáreň cenných látok
Paradajky však majú aj ďalšie blahodarné účinky. Obsahujú významné množstvo antioxidantov, predovšetkým vitamín C a E, a tak chránia naše srdce a cievy. Sú tiež bohatým zdrojom vitamínov skupiny B, najmä biotínu, ktorý ovplyvňuje kvalitu vlasov, pokožky a nechtov a udržiava správnu hladinu cukru v krvi, niacínu – lekára našich nervov, podporujúceho dobrú náladu a zdravý spánok. a kyselinu listovú, dôležitú najmä pre zdravý vývoj a rast buniek a krvotvorbu. V paradajkách sa nachádza aj pre náš organizmus významný minerál, draslík, prirodzené diuretikum, napomáha pri odstraňovaní škodlivých látok z tela, znižuje krvný tlak, pomáha pri prevencii chorôb srdca a mozgových príhod i správnom vylučovaní inzulínu. Úloha paradajok pri redukčných diétach je všeobecne známa. Veď dve priemerné paradajky majú len asi 22 kalórií. Hoci dnes si vďaka dovozu môžeme kúpiť paradajky po celý rok, najzdravšie sú čerstvé domáce plody. Dovážané rajčiny, aby sa pri dlhšej preprave nekazili, obsahujú často veľa rozličných chemických prípravkov, väčšinou sa oberajú ešte nezrelé plody a dozrievajú až počas prepravy a skladovania, čo v nich znižuje obsah výživných látok najmä lykopénu.
Liečivé účinky paradajok
? Chránia pred infekciami a zmierňujú ich priebeh
? Spevňujú, omladzujú a chránia bunky a podporujú ich rast
? Chránia sliznice
? Ovplyvňujú tvorbu zdravej pokožky a nového väzivového tkaniva
? Stimulujú činnosť mozgu a nervov
? Ovplyvňujú tvorbu hormónov
? Ovplyvňujú vylučovanie inzulínu a tým aj hladinu cukru v krvi
? Podporujú dobrú náladu i spánok
? Posilňujú srdce
? Ako prirodzené diuretikum zbavujú organizmus škodlivých látok a znižujú krvný tlak
? Napomáhajú pri zápche a poruchách trávenia
Martina Hanzelová
