Prokrastinácia – alebo nekonečné odkladanie vecí

Prečo vlastne prokrastinujeme? Je to naozaj preto, že sa nám nechce, alebo sme leniví? Väčšinou má prokrastinácia dôvod niekde úplne inde.

Prokrastinácia

Stojí za tým strach, a tých strachov môže byť niekoľko. Môže to byť strach zo zlyhania. Ak sa bojíme, že zlyháme, je jednoduchšie niečo nezačať, radšej to odložiť a vôbec nič pre to nespraviť a tváriť sa, že to neexistuje, alebo čakať, kým to samo nejako zmizne. Taktiež tam môže byť strach z toho, čo sa zmení, ak by sme dosiahli to, čo chceme, alebo ak by sa naplnilo to, čo by sme chceli. Ako by to ovplyvnilo náš život, našich blízkych.

Mnohé strachy si vytvárame my sami…

Toto a mnohé ďalšie sú strachy, ktoré si vytvárame my sami. Máme ich v sebe, či už si ich uvedomujeme, alebo nie. Potom sú tu ďaleko horšie veci, o ktorých väčšinou ani netušíme, že by tam mohli byť. Také, ktoré nám bránia v našom rozvoji. Bránia nám dosiahnuť nové vecí. Bránia nám v naplnení a v dosiahnutí práve tých vecí, ktoré cítime, že potrebujeme. A to je napríklad naše okolie, spoločnosť, naši blízki, náš partner, naše deti. Povieme si, že oni nás podporujú. To možno áno, ale dajme si príklad. Ak chcem napísať knihu, a predpokladám, že keď ju napíšem, tak bude úspešná a ja budem musieť začať cestovať kvôli tej knihe. Následkom toho nebudem dostatočne so svojimi deťmi, prípadne stratím svoje deti alebo nebudem mať dobrý vzťah s nimi. Toto sú reálne strachy a presvedčenia, ktoré si v sebe držíme. Máme ich nazbierané z tejto spoločnosti a z rôznych ďalších zdrojov a toto nás dokáže absolútne zablokovať.

Alebo chceme napísať autobiografiu a nepúšťa nás to, pretože by to mohlo niekomu ublížiť, niekto by si to mohol zle vysvetliť, niekto z rodiny by to nemusel zvládnuť… Preto sa radšej do písania ani nepustíme, aj keď vieme, že to je náš cieľ, že je to potrebné, že to musíme urobiť.

Prokrastinácia – Bojíme sa toho, čo príde

Ak prechádzame rozpadom vzťahu a vieme, že  už v žiadnom prípade nebude fungovať, pretože sme uroblli pre to partnerstvo všetko, tak stále možno odkladáme podanie návrhu na rozvod manželstva, stále možno odkladáme majetkové vyrovnanie, stále odkladáme v podstate tú finálnu etapu, pretože sa bojíme toho konca. Bojíme sa toho, čo príde. Bojíme sa toho, že budeme opustení. Bojíme sa toho, že to nezvládneme. Bojíme sa, či sme nespravili chybu. Aj keď absolútne vieme, že je to nefunkčné, že nám to len ubližuje, ale stále tam tieto strachy môžu byť a tie nás blokujú, aby sme sa pohli ďalej.

Dokážeme si rozbiť nové partnerstvá, dokážeme zničiť partnerstvá, dokážeme obmedziť náš kariérny postup, a to len preto, že odkladáme nevyhnutné veci, pri ktorých cítime, že sú veľmi dôležité a ktoré sú potrebné. A to všetko len kvôli tomu, že nie sme ochotní čeliť tým strachom. Nechceme ich vidieť a je pre nás jednoduchšie byť v komfortnej zóne, ako im čeliť.

Potrebujeme sa zamyslieť, čo vlastne v živote chceme

Chceme sa sťažovať, čo sme nedosiahli, čo sa nám nepodarilo, alebo naopak. Chceme byť spokojní sami so sebou, pretože vieme, že sme urobili maximum. Pretože vieme, že sme dokázali aj napriek všetkým tým limitom, strachom, obmedzeniam, sa tomuto všetkému postaviť a zmeniť náš život. Začať kráčať k naplnenému životu, k svojmu vlastnému zmyslu. A k zmene toho, čo žijeme.

Čo môžeme pre to urobiť? Ak naozaj v niečom prokrastinujeme a nevieme sa pohnúť ďalej, treba sa na to pozrieť a rozobrať si tú danú situáciu, ideálne s niekým blízkym. Pretože niekedy ten pohľad toho druhého môže byť ďaleko čistejší, pretože nie je tak zaujatý v tej danej veci. Akurát musíme do toho ísť s tým, že keď nám niečo povie, tak si to zoberieme k srdcu a pokúsime sa s tým niečo urobiť. Pretože zjavne vidí, že tam nejaký problém je a my ho vidieť nechceme. Samozrejme, je pre nás ľahšie dať výhovorky a  povedať si, že je úplne mimo, a že tak to vôbec nie je, ale je to skutočne tak?

Mohlo by vás zaujímať

Sebahodnota a krása

Sebahodnota a krása

Dosiahnuť skutočný pocit sebahodnoty bez sebaprijatia a pocitu, že sme krásni, je nemožné. Mnoho ľudí mi bude oponovať, že oni majú sebahodnotu aj bez toho, aby … Čítaj ďaľej

Možno zistíme, že je to dôležitejšie, ako sme si mysleli

Keď si ten problém rozoberieme, možno odhalíme, čo nás vlastne brzdí a možno zistíme, že to vôbec nemáme robiť. Že tá predstava síce bola o tom, že by to bolo super, ale zistíme, že na to vôbec nemáme priestor a vlastne nás to až tak neťahá. Len tá predstava toho nás ťahala. Na druhej strane zistíme, že je to možno ešte dôležitejšie, ako sme si mysleli, a práve preto sú tam také veľké strachy. Tak tým rozobraním a pozretím sa, aké strachy tam sú, si uvedomíme, že stále sú to len strachy. A buď sa nimi necháme zlikvidovať a nepohneme sa vpred alebo teda vykročíme, budeme im čeliť, urobíme tú zmenu, posunieme sa vpred a zmeníme svoj život.

Je len na nás, čo s tým spravíme…

Čo sme s tým ochotní spraviť – je to naše rozhodnutie. My sami sme zodpovední za svoj vlastný život, nikto iný. No ak požiadame o pomoc a ten dotyčný nám s tým pomáha a my to aj napriek tomu sabotujeme, treba sa zamyslieť, čo tým spôsobujeme. Ako tým môžeme veľmi ublížiť. To znamená, ak to nemyslíme vážne, že chceme pomoc a ideme urobiť pre zmenu všetko, tak radšej nežiadajme o pomoc. Pretože ak chceme byť iba zachraňovaní a my pre to nechceme nič spraviť, chceme, aby to ten druhý urobil za nás, tak to nedopadne dobre. Celá situácia sa môže výrazne zhoršiť a ešte môžeme k tomu stratiť niekoho blízkeho. A prečo? Len kvôli tým strachom. Kvôli tomu, že sme neboli dostatočne odvážni im čeliť, postaviť sa im a vykročiť vpred v ústrety nášmu životu.

Prajem veľa síl  k napĺňaniu všetkého, čo cítite, po čom túžite a čo je pre vás potrebné.

Miroslav Haranta

Miroslav Haranta

Je terapeut, lektor a spisovateľ. Pracuje s klientmi na ich osobnom rozvoji a objavovaní samých seba, liečbe chorôb, strachov, odstraňovaní tráum a bolestí. Aby boli zmeny trvalé, pracuje s nimi najmä cez ich podvedomie, kde ich rôznymi nástrojmi zbavuje starých negatívnych a častokrát hlbokých presvedčení. Venuje sa problematike ženskej zraniteľnosti, vzťahov, výchove detí, ako viesť šťastný a naplnený život.

Prednáša na univerzitách, školách a konferenciách. Organizuje unikátne workshopy psychologickej typológie osobnosti pre širokú aj odbornú verejnosť – ENNEAGRAM, ktorý prináša zlepšenie  vzťahov, pohľad na zmysel života, seba, porozumenie a naplnený život. Je certifikovaným lektorom pre výučbu terapeutickej metódy ThetaHealing© na Slovensku aj v zahraničí.

V rámci firemného koučingu školí a prednáša na témy ako vedomá komunikácia, komunikačné  a manažérske zručnosti, hodnoty, vzťahy, práca s emóciami a emocionálnou inteligenciou, cielená motivácia, rast, otvorenie sa vlastnému potenciálu a ďalšie.

Zo svojich terapeutických a vlastných životných skúseností napísal knihu s názvom “Olívia, časť prvá” – o žene, jej vnútornom a myšlienkovom a emočnom prežívaní života. O limitoch, bolestiach, strachoch, či fóbiách, ktoré nám v živote tak veľmi ubližujú. Touto knihou pomáha čitateľovi odhaliť skryté nespracované spomienky a emócie.

Niekedy sa vás dotkne tak hlboko, že reakcia na knihu alebo postavu vyvolá hnev, odpor, odsúdenie. No v skutočnosti sa len dotkla nejakého ublíženia alebo problému, ktoré si držíte v sebe a nechcete priznať. Jediná možnosť, ako odhaliť, prečo sme mali takú reakciu, je pozrieť sa dostatočne hlboko do seba a odhaliť, prečo sa nás to dotklo a čo vyvolalo takú reakciu. Mnohokrát budete prekvapení, čo objavíte.

www.haranta.sk