Uvažovanie na vysokej úrovni je skúsenosť ako žiadna iná. Hovoríme o ňom vtedy, keď dokážeme ľahko spojiť niekoľko jedinečných nápadov. Vytvára poznatky, ktoré vedú k novým objavom, samozrejme, nemusia to byť hneď objavy rovné vynájdeniu elektriny. Tento spôsob myslenia však dokáže ovplyvňovať svet.
Mysliteľkou na vysokej úrovni sa nestaneme len vďaka talentu, štúdiu či génom. Je to privilégium, ktoré si užíva veľmi málo ľudí. A tí zvyčajne zaplatili cenu za to, aby pozdvihli svoj spôsob premýšľania.
4 znaky, že mysliteľky na vysokej úrovni:
Tvoríme jedinečný súbor skúseností
Väčšina nášho života plynie z podvedomia. Všetko, čo v živote zažijeme a čo sa naučíme, sa sústredí v podvedomí a tvorí zamotané klbko miliónov myšlienok a nápadov. Keď v živote potrebujeme nejaký nápad, podvedomie nám vtlačí návrhy zo zažitých skúseností do vedomej časti mozgu – tá rozhodne, čo s nimi urobí.
Ak je v našom podvedomí sústredených veľa jedinečných nápadov, vedomostí a skúseností, aj výsledky nášho uvažovania budú iné ako vo väčšine prípadov. Výsledkom sú originálne nápady a riešenia neraz ťažkých situácií.
Venujeme pozornosť novým nápadom, ktoré väčšina odmieta
Väčšina ľudí neustále odmieta nové nápady. Odmietali boom internetu, mobilov, kryptomien, ale aj omnoho jednoduchších vynálezov. Vždy sa však nájdu myslitelia, ktorí v nových nápadoch vidia enormný potenciál. S veľkou pravdepodobnosťou je to preto, že počas života pracovali na podpore dokonalej rovnováhy medzi otvorenosťou a skepticizmom. Zjednodušene – sú otvorení novým nápadom a snažia sa nemať žiadne predsudky.
Nemáme predsudky, ale máme vlastný názor vytvorený na základe faktov
Predsudok znamená mať silný názor na niečo bez toho, aby ste preskúmali fakty. Vlastný názor je jasný názor na problematiku po preskúmaní faktov. Veľký rozdiel, však?
Myslitelia na vysokej úrovni nemajú svoj názor na všetko. Ale keď si vytvoria názory, sú výsledkom preskúmania faktov, nie opakovaním toho, čo niekto iný povedal.
Mohlo by vás zaujímať
Sme zvedavé
Uvedomené ženy kladú veľa otázok, pretože ich smäd po vedomostiach ďaleko prevyšuje takmer neexistujúcu túžbu predviesť svoje vedomosti. Až na pár výnimiek väčšina ľudí veľa hovorí a málo vie. Radšej sa počúvajú ako pýtajú.
Myslitelia sú zvedaví ľudia a kladú veľa otázok. Nie však hocijako. Kladenie otázok, ktoré môžu vyzerať jednoducho, je pre väčšinu ľudí v skutočnosti dosť ťažké kvôli egu – musia uznať, že niečo nevedia. V prípade mysliteľov na vysokej úrovni je to však iné. Vedia, že kladenie otázok je kritickou zručnosťou pre celoživotné vzdelávanie.
