Môžem skutočne získať to, čo chcem? Ale nebude to nakoniec riadenie osudu, ktorý mi diktuje, aby som to urobila?
Už vás obdobná dilema – osud verzus slobodná vôľa, niekedy prepadla? Niekto verí, že dokáže zmeniť vlastný osud, niekto má o tom pochybnosť. Moja skúsenosť ukazuje, že keď sme pánom svojho života, môžeme meniť svoj osud. Potrebujeme však začať od jednej zásadnej veci: prevziať zodpovednosť za svoje myšlienky. Len tak sme slobodní a staviame sa zoči-voči tomu, čo nás stretá. Potom si môžeme hovoriť, že sme sami sebe osudom.
Pravá sloboda prijíma obmedzenia
Pri hľadaní istého druhu slobody, s ktorou viem ľuďom pomôcť, ide o to, naučiť sa ovládať zmysly aj dušu zároveň. A popritom urobiť zo seba takého človeka, ktorý je pre seba zdrojom radosti, rešpektu a úcty. Ja verím tomu, že človek sa môže plnohodnotne rozvíjať iba v slobode. Tá vytvára možnosti dôstojne rozhodovať o svojom živote a s pokorou prejavovať svoju vôľu. Nezávislý postoj akceptuje skutočnosť, že naša sloboda končí tam, kde začína nesloboda niekoho iného.
Nie príležitosti, ale rozhodnutia určujú náš osud
Je pre nás nesmierne dôležité zariadiť si vlastný život čo najlepšie a najkvalitnejšie tak, aby sme s tým boli stotožnení a spokojní. Keď to pre seba neurobíme, trpíme a náš život stráca zmysel. Nemáme dôvod vstať ráno z postele a tešiť sa do nového dňa. Nachádzať zmysel svojho života však nie je o mentálnom cvičení, ale o hľadaní harmonickej vášne k zmysluplnej aktivite. To za nás nevie nikto urobiť, je to iba naša úloha. Prináša vedomie plnej zodpovednosti za to, že rozhodnutia, ktoré urobíme dnes, majú vplyv na tie, ktoré ešte len urobíme.
Orol alebo kura?
V bájke o orlovi, ktorý vinou okolností vyrástol medzi kurencami, nemal orol šancu rozvinúť svoju pravú povahu a skutočnú prirodzenosť. Dokonca ani nevedel, kým vlastne skutočne je. Jeho meradlom boli kurence. Rovnaký osud postretne niektorých ľudí, ktorí nemôžu rozvinúť svoje pravé nadanie a žijú obmedzeným životom v sebaodcudzení, neraz podľa vzoru iných. Žijú so strachom prameniacim z toho, že „by ich ostatné kurence prestali akceptovať ako kura“. Takéto okolnosti neraz znemožňujú človeku stať sa tým, kým skutočne je, či lepšie povedané – kým by mohol byť. Pri sprevádzaní ľudí zažívam okamihy, kedy „orol vyletí z kurína“ a isto si viete predstaviť, aký je to pocit – pre letiaceho, aj pre mňa ako svedka transformácie.
Do každodennosti
Osud je to, čo si pripravíme. Udalosti, ktoré sme ešte nezažili, myšlienky nepokrstili. Dotkli sa však už toho, čo máme nažité a čo sme sa naučili. Preto má význam skúmať, ako a podľa čoho sa rozhodujeme; aké požiadavky na seba kladieme; čo od seba očakávame. Každá voľba nás niekam vedie a v každej sa skrýva cenná lekcia ako mať veci vo svojich rukách.
